Hana Kubátová | „Holokaust ešte nemáme vyrozprávaný“

Spolužitie rôznych kultúr a menšín má na Slovensku dlhú tradíciu, ale netýkalo sa výlučne Bratislavy. Aj východ Slovenska bol domovom mnohých menšín a komunít. Tieto žili síce po stáročia vedľa seba, neznamená to ale, že žili spolu, vysvetľuje historička v rozhovore.

Inakosť bola vnímaná, staré predsudky boli dopĺňané novými a poháňané napríklad aj vzrastajúcim národným povedomím väčšinového obyvateľstva. V spoločnosti sa šírili a upevňovali rôznymi spôsobmi. A ani koniec vojny predsudky voči židom nezmazal. Politickí činitelia sa bránili prijatiu reštitučných zákonov, násilnosti voči menšine sa po vojne konali aj naďalej a to ako na zapáde tak i na východe Slovenska.

Predmetom výskumu Hany Kubátovej sú slovensko-židovské vzťahy, pričom si všíma hlavne činy jednotlivcov v spoločnosti. Venovať sa v spracovávaní tohto temného obdobia slovenskej histórie iba Jozefovi Tisovi či Bratislave nestačí, myslí si historička Hana Kubátová.

Povojnový naratív spája druhú svetovú vojnu hlavne so Slovenským národným povstaním, Slovákov označuje za bojovníkov proti fašizmu a zodpovednosť za holokaust pripisuje takmer výlučne Jozefovi Tisovi. Ale širší, komplexnejší pohľad na slovenské dejiny je nevyhnutný a v súčasnosti stále častejšie predmetom štúdií odborníkov z rôznych oblastí. Historička Hana Kubátová sa v jej vznikajúcom diele venuje holokaustu na východe Slovenska.