S pohľadom upriameným na poklady zeme

orf | yvonne erdost
Ján Holečko s jeho minerálmi
On demand | Rádio Dia:tón | 23.7.2018
Cestovnou agentúrou organizovaný vyhliadkový let balónom bol kvôli nepriaznivému počasiu zrušený. A tak som tam stála, o šiestej ráno, so zbalenými raňajkami v batohu, pripravená na veľké dobrodružstvo v Košiciach. Kým sa ostatní zo skupiny radi vrátili do postele, vyžívam sa v rannej atmosfére mesta, ktorého pôda, ako sa neskôr dozvedám, je jeden obrovský poklad, ale o tom potom. Prechádzam sa už zmĺknutou pešou zónou, nočné rozhovory utíchli pred pár hodinami. Nahusto situované lokály ponúkajú večer nespočetné možnosti na relax a rozhovory. Teraz, skoro ráno, počuť iba hrmot smetiarskeho auta. Za mnou začujem iný druh hrmotu. Strapatý muž tlačí pred sebou plný nákupný vozík. Zdá sa mi, že v jeho nejasnom pohľade rozpoznávam beznádej, kým zo smetiaka vyberá skrčený obal. Pozorovala som môjho ranného spoločníka asi pridlho a z diaľky ma prosí gestom o peniaze. Koľko by asi stálo dobré miesto na prespatie? Rozmýšľam a vyberám z peňaženky 30 eur. Neveriacky na mňa tento šedivý jemný muž dlhšie hľadí, berie si váhavo peniaze a žehná mi niekoľkrát slovami aj gestami. „Boh ťa ochraňuj,“ hovorí ticho a poberá sa svojou cestou.

orf | yvonne erdost
Moja cesta vedie opäť ku Katedrále sv. Alžbety, k Národnému divadlu, popri cukrárni Aida, o ktorej mi rozprávala tlmočníčka Veronika. Ako dieťa tu vždy s babičkou jedávala zákusok. Prechádzam popri pozlátenom hoteli Slávia a teším sa, že po troch dňoch v Košiciach poznám už nejaké miesta: synagógu, ležiacu hneď v blízkosti centra, ktorá slúži ešte stále existujúcej židovskej komunite na modlidby a rôzne podujatia; mestský park s jeho každoročným Gurmanfestom, organizovaným agentúrou Visit Košice; veľa malých obchodíkov pešej zóny s regionálnymi produktami, od oblečenia až po umenie; trh v meste. Opäť stretávam Veroniku Holečkovú z Košice turizmus, ktorá nás mala sprevádzať počas letu balónom. Prezrádza, že ide na výstavu minerálov, aby pomohla jej rodičom s prípravami, pretože má teraz čas. Sprevádzam ju a ranný pokoj sa po príchode do Strednej priemyselnej školy dopravnej pri pešej zóne mení na čulý virvar školákov, zvukov lokomotívy a v škatuliach sa prehrabujúcich ľudí. Medzi nimi sú aj Veronikini rodičia Ján a Evka. Od Veroniky sa dozvedám, že jej otec je už desiatky rokov zapáleným zberateľom minerálov. Najviac má rád acháty z košického regiónu. Tieto kamene si váži obzvlášť, čo dokazuje aj úplne preplnený dom rodiny, ich záhrada a aj táto výstava s plnými pod ťarchou kameňov sa prehýbajúcimi stolmi, usmievajú sa Veronika a jej mama Eva. Ale predtým, ako sa stihnem dozvedieť všetko o tejto vášni, usadí ma učiteľ elektrotechniky Holečko na jeden ním zkonštruovaný simulátor s pultom elektrického rušňa. Jeho žiaci, ktorí dnes, je sobota, prišli dobrovoľne do triedy, aby pomohli ich učiteľovi pri triedení kameňov, pomáhajú aj mne pri mojej prvej jazde „ozajstnej rušňovodičky“.

orf | yvonne erdost
Po tom, ako som vlak zastavila až pár metrov za stanicou, dostávam, kriticky a oboma privretými očami od dvoch Jánom Holičkom zvolených 13-ročných „šéfov“, môj certifikát.

orf | yvonne erdost
Kamene sú zároveň s veľkými železnými konštrukciami veľkou vášňou učiteľa Jána Holečku, ktorý vyučuje budúcich rušňovodičov. Sám túto školu absolvoval, čo dokazuje aj stará fotografia visiaca v triede. V centre mesta organizuje tohto roku už po šiestykrát výstavu minerálov v Košiciach. Vystavovatelia a výrobcovia šperkov z kameňov regiónu, ale aj z Česka, Poľska či Maďarska sem prichádzajú a tešia tým košických milovníkov kameňov, ktorí do priestorov školy v tento deň vchádzajú naozaj húfne. Už niekoľko minút po otvorení sa priestory zapĺňajú a Ján Holečko vysvetľuje každému zákazníkovi s rovnakým dynamickým nadšením miesto nálezu jeho kameňov, význam mena a odpovedá trpezlivo a zapálene na všetky otázky. Našťastie som tam bola v tento deň už veľmi zavčasu a tak sme mali pred veľkým návalom návštevníkov a po mojej rušňovodičskej skúške čas ponoriť sa do sveta achátov Jána Holečku.
„Keď vyjdete von a na hlavnej ulici prejdete po fontánu, mali by ste nájsť aspoň 5 achátov. Sú tu. Musíte mať iba otvorené oči. Ale ľudia ich nehľadajú. Preto ich nevidia,“ usmieva sa znalec minerálov Holečko s pozdvihnutým obočím. Inšpirovaná Holečkovou vášňou pre kamene opúšťam prvú miestnosť výstavy a zisťujem, že aj druhá a aspoň trikrát väčšia tretia miestnosť pripomínajúca skôr halu sú už plné návštevníkov. Toto Košičanov očividne zaujíma, prebleskne mi hlavou a vidím jednu dámu, ktorú Ján Holečko predtým srdečne privítal. Som zvedavá a idem k jej stánku. Helena Ferleťáková predáva vycibrené šperky ako prstene, náramky, spony a náhrdelníky. Všetko zdobené polodrahokamami.
„Životná láska, ktorá začala v detstve" | Ján Holečko
Rádio Dia:tón „S pohľadom upriameným na poklady zeme“ | 23.7.2018 | 21.40 Uhr | Radio Burgenland | livestream
Rodina Holečko má doma najrôznejšie náradie potrebné na výrobu šperkov a na spracovanie minerálov. Veľmi nezvyčajná životná láska, ktorá mi imponuje. „Životná láska, ktorá začala v detstve, mojou láskou k prírode. Vždy som bol v lese. Začalo to tým, že ma môj brat zobral na Fatru. Neskôr som si všimol, že príroda je síce krásna, ale väčšina ľudí sa vôbec nepozerá pod nohy. A pritom je to tak jednoduché. Človek musí iba zdvihnúť nohu a pozrieť sa. Potom mu patria všetky tieto zázraky,“ rozpráva Holečko nadšene a spomína aj na počiatočné ťažkosti so zisťovaním, kde sa tieto drahokami skutočne nachádzajú.

orf | yvonne erdost
Odchádzam z výstavy s batohom plným polodrahokamov, nádherným opálom na krku a so slzami vďaky v očiach voči týmto ľuďom, ktorí žijú naplno ich vášeň. Naspäť na pešej zóne myslím opäť na muža s nákupným vozíkom. Želám mu, aby aj on čoskoro našiel svoj poklad a cestu z ťažkej situácie.