Unterschrift
pixabay
pixabay
Kronika

Pripomíname si pamätný deň – 174. výročie vzniku SNR

V kalendári sviatkov patrí 19. september medzi pamätné dni Slovenskej republiky (SR). Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) vyhlásili totiž zákonom č. 241 z roku 1993 Deň vzniku Slovenskej národnej rady (SNR) za pamätný deň SR.

SNR zasadala po prvý raz v dome Anny Koléniovej v centre Myjavy, v dome, ktorý slúžil ako hlavný stan dobrovoľníkov počas ozbrojených konfliktov s maďarskými gardami, 19. septembra 1848. Od tohto dátumu uplynie v pondelok 19. septembra 174 rokov.

Dejiny slovenského parlamentarizmu úzko súvisia so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. V júli revolučného roka 1848 začali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravovať prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a začiatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni. V novovznikajúcom zbore dobrovoľníkov, ktorý mal tvoriť jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najväčšiu skupinu predstavovali študenti z Čiech a Moravy.

Centrom národnooslobodzovacieho boja sa stala Slovenská národná rada ako vôbec prvý národnopolitický orgán Slovákov. Verejne vystupovala už od začiatku septembra 1848, hoci ešte nebola oficiálne ustanovená.

Prvá SNR oficiálne vznikla 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Politickými predstaviteľmi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských členov zvolili Bedřicha Bloudka, ktorý sa stal vojenským veliteľom zboru a Františka Zacha, náčelníka štábu.

SNR sa stala prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, ktorý sa postavil na čelo ozbrojeného odporu proti maďarskej nadvláde a bojoval za národné požiadavky Slovákov. Slovenskú národnú radu možno považovať aj za prvú slovenskú vládu. Jej programové ciele boli sformulované v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.

Dobrovoľnícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viedeň 17. septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ďalších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, čím sa zbor rozrástol na niekoľko tisíc mužov.

Na verejnom zhromaždení v Myjave vypovedala 19. septembra 1848 SNR poslušnosť maďarskej vláde i jej miestnym vrchnostiam a slovenský ľud vyzvala na celonárodné povstanie.

Dobrovoľníkom sa podarilo postupne odzbrojovať vojenské posádky. Po bojoch pri Poriadí 28. septembra 1848 však prinútili jednotky uhorskej domobrany a cisárskych vojsk povstalecké jednotky ustúpiť.

Hoci sa vytýčené ciele nepodarilo naplniť – odpor povstalcov bol potlačený a SNR na jeseň 1849 zanikla, napriek tomu sa tieto udalosti stali trvalou inšpiráciou boja Slovákov za národné oslobodenie.