„Regionálna spolupráca bude pokračovať, avšak už dnes sa Česká republika aj Slovensko v niektorých otázkach viac upriamujú na ďalších regionálnych partnerov, ako sú Nemecko alebo Rakúsko. Do budúcna by nemali rozdiely brániť spolupráci v oblasti humanitárnej pomoci alebo zlepšeniu infraštruktúry,“ skonštatovala slovenská odborníčka.
Veľké možnosti vzájomnej spolupráce sa tiež podľa Kizekovej črtajú pri ochrane klímy a biodiverzity, v oblasti výskumu, vzdelávania a inovácií.
„O investície sa súťaží a to je prirodzené, ale aby bol čo najlepší celoregionálny dopad, tak by sa mali práve štáty V4 dohodnúť s externými investormi, ako je Nemecko, spolupracovať na spoločných projektoch, z ktorých by mali prospech všetky zúčastnené štáty,“ myslí si expertka o budúcom fungovaní Vyšehradskej štvorky, do ktorej okrem Slovenska a Česka patria aj Poľsko a Maďarsko.
Oblasť, ktorú stredoeurópsky región potrebuje urgentne zlepšiť, je podľa Kizekovej rešpektovanie ľudských práv a slobôd a fungovanie právneho štátu. „V4 by mala lepšie postavenie v rámci EÚ, keby práve tieto oblasti zaznamenali pokrok,“ uzavrela.
Slovensko 1. júla prebralo od Maďarska v poradí už šieste predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke, ktoré bude zastávať do 30. júna 2023. Prioritami slovenského predsedníctva sú štyri tematické oblasti – prepojenia, ekonomika, udržateľnosť a ľudia.