„Zatiaľ čo sa Sikorova objektivizačná stratégia dotýka pozície jednotlivca v kozme, Vladimír Havlík sa obracia k pospolitým vzťahom budovaným na základe nonspektakulárnych gest,“ približuje výstavu kurátor Jakub Král.
Pre oboch umelcov sú podľa neho spoločné témy vzťahu ľudí k prírode a sebe navzájom, k zodpovednosti, k svetu a kozmu a budovaniu utopického presahu v snahe vymedziť naše premýšľanie o súčasnosti smerom k vytúženej budúcnosti.
„Akokoľvek je hlavnou témou výstavy prepletanie dvoch svetonázorových polôh, v rovine ich čítania skrz vystavené umelecké diela sa zaoberajú vzťahom voči dokumentárnym praktikám, ako dôležitým interpretačným stratégiám presahujúcim umenie samotné,“ dopĺňa kurátor.