Stadtansicht Bratislava
ORF / Novak
ORF / Novak
politika

Bratislavskí študenti napísali prológ Nežnej revolúcie

Deň pred násilne potlačenou demonštráciou pražských vysokoškolákov, po ktorej nasledovali udalosti vedúce k pádu totalitného režimu v Československu, ukázali nemalú odvahu bratislavskí študenti. Tí pred 32 rokmi, 16. novembra 1989, účasťou na nepovolenej demonštrácii v Bratislave napísali prológ dejín Nežnej revolúcie.

„Nás vlastne 16. november pripravil na to, čo sa dialo potom,“ povedal pre TASR v roku 2019, pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie, Radoslav Števčík, v tom čase študent a jeden z účastníkov pochodu, dnes tajomník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK).

Jedným z motívov podujatia bola snaha študentov vyjadriť solidaritu s členmi Bratislavskej päťky, ktorí boli v tom čase obvinení a súdení pre svoj úmysel uctiť si pamiatku Danky Košanovej a ďalších obetí invázie vojsk Sovietskeho zväzu, resp. Varšavskej zmluvy v auguste 1968.

Vo štvrtok 16. novembra 1989 o 17. hodine sa na bratislavskom Mierovom (dnešnom Hodžovom) námestí zišlo viac ako 200 študentov prevažne z Filozofickej fakulty UK, ktorých prišli podporiť aj poslucháči ďalších fakúlt, aj niekoľko stredoškolákov z vtedajšieho bratislavského Gymnázia Alexandra Markuša.

Zakrátko sa na námestí objavili žlto-biele autá Verejnej bezpečnosti a štáb bratislavskej redakcie Československej televízie. Študenti začali protest spievaním štátnej hymny a hymny študentov Gaudeamus igitur. Spontánne sa pochytali za ruky a vydali sa na pochod cez Námestie SNP na Hviezdoslavovo námestie, kde si pripomenuli Sviečkovú manifestáciu z marca 1988.

Odtiaľ pokračovali na Vajanského nábrežie k pamätníku výročia založenia Československej republiky a k budove univerzity – k miestu, kde v roku 1968 zastrelili Danku Košanovú. Skandovali heslá ako „chceme školskú reformu“, „chceme demokraciu“, „chceme slobodu“. Skandovali slovo „dialóg“, a tiež heslo, ktoré sa ujalo aj počas Nežnej revolúcie, „v jednote je sila“.

Študenti sa zastavili pred budovou vtedajšieho ministerstva školstva na Suvorovovej, dnešnej Dobrovičovej ulici. Predstúpil pred nich tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) Gejza Šlapka a riaditeľ odboru vysokých škôl Ministerstva školstva SSR Ján Porvazník.

Viacerí účastníci pochodu predniesli požiadavky, ktoré sa netýkali len reformy školstva, ale aj nutnosti riešiť nedostatky spoločenského zriadenia. Legendárny prejav mala Henrieta Hrinková, študentka štvrtého ročníka žurnalistky na FiF UK, ktorá kritiku režimu vyslovila na kameru televízie. Tá ešte vo večernej relácii Aktuality odvysielala šot z protestu študentov.

Situáciu monitorovali príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorí aj vďaka televíznemu záznamu dokázali identifikovať hlavných rečníkov či organizátorov protestu. Ak by neprišla Nežná revolúcia, pravdepodobne by mnohých študentov čakali postihy vrátane vylúčenia zo štúdia.

Nasledovala však povolená, no násilne potlačená demonštrácia 17. novembra 1989 v Prahe a situácia sa vyvinula celkom inak. Už 20. novembra v zaplnenej hale budovy UK odznelo protestné vyhlásenie, ktoré ostro odsúdilo zásah poriadkových síl v Prahe. Študenti požadovali dôkladné vyšetrenie násilného zásahu a potrestanie vinníkov. Odznela aj výzva, aby sa namiesto vyučovania začala diskusia o aktuálnej politickej situácii.

Zároveň sa ustanovil prvý vysokoškolský fakultný študentský štrajkový výbor na Slovensku, ktorého členmi boli Svetoslav Bombík, Daniel Bútora, Magda Hlaváčová, Dionýz Hochel, Adriana Hosťovecká, Henrieta Hrinková, Milan Novotný, Rastislav Rigo, Stanislav Šimko, Radoslav Števčík, najviditeľnejší účastníci a organizátori demonštrácie zo 16. novembra.