"Do prieskumu sa zapojilo 60 subjektov zriaďovanej kultúry, väčšinou v pôsobnosti vyššieho územného celku, z nezriaďovanej kultúry to bolo 72 subjektov, najčastejšie občianske združenia. Zvyšní respondenti boli zástupcami iných organizácií, ako napríklad obchodné spoločnosti či cirkevné spolky,“ spresnil Hajtol.
Inštitút kultúrnej politiky, analytický útvar ministerstva kultúry, získal z prieskumu dáta o počte zamestnancov subjektov, ktoré sa venujú rómskej národnostnej kultúre, zastúpení dobrovoľníkov, ale i primárnom zdroji financovania a výške disponibilných zdrojov.
"Dotazník nám ponúka možnosti, ako ďalej pracovať s víziou rozvoja a podpory rómskej národnostnej kultúry. Jeho výsledky nám teraz poslúžia nielen na interpretáciu, ale aj na rokovania so zástupcami rôznych subjektov po celom Slovensku,“ uviedla v tejto súvislosti štátna tajomníčka MK SR Zuzana Kumanová.
Avizovala prípravu strategického dokumentu, ktorý bude súčasťou vládou schválenej Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. "Naším cieľom je pripraviť ho participatívnym spôsobom s čo najväčším zaangažovaním všetkých relevantných subjektov,“ dodala Kumanová.
Na prvom zo série stretnutí s aktérmi v oblasti menšinovej kultúry Rómov privítali v utorok (15. 6.) zástupcovia rezortu zástupcov združení, ktoré sa venujú mediálnej oblasti. Zámerom tohto, ale aj nasledujúcich stretnutí zástupcov ministerstva je opísať východiská a navrhnúť také riešenia, ktoré prispejú k uchovávaniu kultúry, jazyka a podpore identity Rómov.