„Jozefa Cígera Hronského poznáme najmä ako autora detskej literatúry, no málokto vie, že v roku 1943 založil v Martine matičnú tlačiareň Neografia, ktorá sa zapísala do dejín slovenskej ekonomiky. Vďaka jeho inovatívnemu riadeniu sa Neografia stala vizionárskym podnikom, v ktorom dokonale spojil priemysel s kultúrou a médiami. Preto môžeme Jozefa Cígera Hronského považovať za prvého slovenského manažéra kultúry,“ priblížil správca MS Maroš Smolec.
Hronský podľa jeho slov prekonal Neografiou tzv. baťovskú prax, dovtedy zaužívanú na Slovensku, pretože najlepšie oddelil vlastníctvo od riadenia: „V rokoch 1936 – 1943 vytvoril pri Matici to, čo by sa dnes volalo vertikálne integrovaný mediálny komplex, teda veľké knižné a časopisecké vydavateľstvo, tlačovú distribúciu, rozhlasové vysielanie, a to všetko riadené modernou tlačiarňou Neografia. Inšpiráciu našiel v americkom fordizme počas kultúrnej misie Matice slovenskej medzi krajanmi v USA. V Neografii tých čias sa dá nájsť azda všetko, čo sa dnes pomenúva ako marketing, benchmarking či bestseller.“
Celý zaujímavý príbeh zverejnili tvorcovia vo videu na Youtube profile TV Matica. „Záujemcovia môžu navštíviť aj expozíciu v dome Jozefa Cígera Hronského v Martine, kde sa nachádza Hronského exilová pozostalosť z Argentíny,“ dodala Grznárová.
Neografia vznikla ako tlačiareň MS, ktorá nadväzovala na Kníhtlačiarsky účastinársky spolok založený v roku 1869. Aj napriek znárodneniu komunistami v roku 1948 či normalizácii v 70. rokoch si držala povesť vizionárskeho podniku a Hronského odkaz v nej pretrvával ešte dlhé desaťročia. Matičný podnik patril medzi najvýznamnejšie tlačiarne nielen v Česko-Slovensku, ale aj v Európe až do začiatku nového milénia. Po páde komunizmu bola Neografia vrátená Matici slovenskej v riadnej reštitúcii.