Blick über die Kirchen und die Karlsbrücke in Prag
apaweb | afp | michal cizek
apaweb | afp | michal cizek
Kronika

Zdeněk Mlynář bol politikom Pražskej jari i priateľom M. Gorbačova

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa stal Zdeněk Mlynář jedným z architektov pokusu reformovať politický a ekonomický systém v bývalom Československu. Jeho vývoj však nebol priamočiary – od oddaného ideológa päťdesiatych rokov prešiel v druhej polovici šesťdesiatych rokov k reformátorovi.

V pondelok 22. júna uplynie 90 rokov od narodenia českého politika, signatára Charty 77, vedca a politológa Zdeňka Mlynářa.

Zdeněk Mlynář sa narodil 22. júna 1930 v meste Vysoké Mýto, ktoré leží v Pardubickom kraji. Až do roku 1945 používal svoje rodné priezvisko Müller. Už ako šestnásťročný sa stal členom Komunistickej strany Československa (KSČ).

V rokoch 1955 až 1955 študoval právo na Lomonosovovej univerzite v Moskve. Tam sa zoznámil a spriatelil s Michailom Gorbačovom, ktorý bol jeho spolužiakom.

„Päť rokov sme žili na jednej izbe, učili sme sa v jednej skupine, spoločne sme sa pripravovali na skúšky. Obidvaja sme skončili univerzitu s výborným prospechom. Neboli sme len spolužiakmi – všetci vedeli, že sme blízki priatelia,“ spomínal na vysokoškolské štúdiá Zdeněk Mlynář.

Neskorší šéf sovietskych komunistov a prvý i posledný prezident Sovietskeho zväzu o tomto priateľstve povedal: „Zdeněk bol mojim najbližším priateľom – bol mi bližší ako ktokoľvek iný. Mal som veľké šťastie na priateľa! Naše názory sa v mnohom zhodovali. Priatelili sme sa až do konca jeho života.“

Po návrate z Moskvy začal Zdeněk Mlynář pracovať v Ústave štátu a práva Československej akadémie vied, kde pôsobil do roku 1968. V tomto období, čiže počas pokusu nastoliť v Československu socializmus s ľudskou tvárou – ktorý ukončil v auguste 1968 vpád vojsk Sovietskeho zväzu a ďalších krajín Varšavskej zmluvy – bol tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ). Teda od jari do jesene 1968 sa zúčastňoval na všetkých kľúčových politických rokovaniach.

Zdeněk Mlynář bol tiež členom československej delegácie vedenej prezidentom Ludvíkom Svobodom na rokovaniach v Moskve, ktoré sa uskutočnili od 23. do 26. augusta 1968. Jeho podpis sa nachádza aj pod záverečným dokumentom týchto rokovaní – Moskovským protokolom, ktorý legalizoval pobyt intervenčných vojsk v Československu. Ako jediný odmietol dokument podpísať František Kriegel.

V novembri 1968 však na znak nesúhlasu s postupujúcou normalizáciou rezignoval Mlynář na všetky svoje politické funkcie. Postupne bol z rozhodovacích procesov vytlačený a v roku 1970 z KSČ vylúčený. Jeho novým zamestnávateľom sa stalo české Národné múzeum v Prahe, kde sa venoval entomológii.

Po podpísaní Charty 77, ktorej bol jedným z iniciátorov, emigroval do Rakúska, kde pôsobil ako politológ a publicista. Práve tu na prelome rokov 1977-1978 napísal jedinečné spomienkové svedectvo o tragických udalostiach v roku 1968 nazvané Mráz přichází z Kremlu. Táto kniha vyšla v Československu až v roku 1990 v nevídanom náklade 150.000 výtlačkov.

Do Československa sa vrátil po Novembri 89 a aktívne sa zapojil do politického diania. V období Nežnej revolúcie sa v polovici decembra 1989 stretol v Moskve s Michailom Gorbačovom. Dokonca sa objavili úvahy, že československí a sovietski komunisti by radi videli na poste prezidenta Československa práve Zdeňka Mlynářa. Aspoň to tvrdil český historik Michal Macháček.

V parlamentných voľbách v roku 1996 sa stal Zdeněk Mlynář čestným predsedom a volebným lídrom strany Levý blok. Po volebnom neúspechu strany z postu odstúpil a politiku pre zhoršený zdravotný stav definitívne opustil.

Zdeněk Mlynář zomrel vo Viedni 15. apríla 1997. Na pohrebe v Prahe sa zúčastnil tiež jeho blízky priateľ, bývalý generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) a bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov.