9. januára – Generálny tajomník OSN António Guterres vymenoval slovenského diplomata Jána Kubiša za nového osobitného koordinátora OSN pre Libanon.
22. januára – Bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby (SIS) Ľuboša Kosíka uniesli z jeho domu v malijskej metropole Bamako. Kosík dlhodobo tvrdí, že je ochotný svedčiť o únose syna niekdajšieho prezidenta SR Michala Kováča.
10. marca – Zrútilo sa lietadlo Etiópskych aerolínií; medzi obeťami boli manželka, syn a dcéra poslanca parlamentu Antona Hrnka a slovenská charitatívna pracovníčka Danica Olexová.
14. marca – Slovensko sa zaviazalo vyčleniť na pomoc Sýrii sumu vo výške 6,7 milióna eur na roky 2019-20. Pomoc sa týkala Sýrie a okolitých štátov, kde sa nachádzajú milióny sýrskych utečencov – Libanonu, Jordánska, Turecka, Iraku a Egypta.
19. marca – Prezident SR Andrej Kiska prevzal v Bruseli Európsku cenu za ľudské práva Sintov a Rómov za svoju angažovanosť v boji proti prejavom rasizmu a diskriminácie a proti vyčleňovaniu Rómov zo spoločnosti. Cenu od roku 2008 udeľuje Ústredná rada Sintov a Rómov v Nemecku.
22. marca – Spoločnú audienciu u pápeža Františka absolvovali predseda Národnej rady SR Andrej Danko a predseda Poslaneckej snemovne českého parlamentu Radek Vondráček. Pápeža pozvali na spoločnú návštevu Slovenska a Česka.
28. marca – Poslanci Európskeho parlamentu schválili správu o situácii na Malte a na Slovensku. Vyjadrili v nej poľutovanie nad vážnymi nedostatkami v oblasti právneho štátu na Malte a na Slovensku a tiež varovali pred rastúcimi hrozbami pre novinárov v celej Európskej únii.
31. marca – Zahraničné médiá komentovali zvolenie Zuzany Čaputovej za prezidentku SR. Francúzska agentúra AFP ju prirovnala k francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi – outsiderovi, ktorý sa dostal k moci vďaka svojmu reformnému programu. Agentúra Reuters o nej písala ako o „slovenskej Erin Brockovichovej“, pripomínajúc prípad pezinskej skládky, proti ktorej v minulosti bojovala. Maďarské Origo.hu o nej napísalo, že sleduje líniu vízie „Spojených štátov európskych“ amerického finančníka Georgea Sorosa.
3. mája – Americký prezident Donald Trump prijal v Bielom dome predsedu vlády SR Petra Pellegriniho. Americký prezident ocenil nákup stíhačiek F-16 a partnerstvo oboch krajín v NATO.
7. mája – Spravodajská televízia Euronews oznámila, že novozvolená slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa stala Európskou osobnosťou roka. Ocenili ju v rámci druhej edície „European Leadership Awards“, ktorú hostila uvedená televízna stanica spolu s Európskym podnikateľským summitom (EBS).
30. mája – Premiér Peter Pellegrini podpísal s predsedníčkou srbskej vlády Anou Brnabičovou medzištátnu dohodu o urovnaní dlhu Srbska voči Slovensku: všetky prostriedky, ktoré Belehrad Bratislave zaplatí, budú využité na podporu slovenskej menšiny vo viacerých krajinách vrátane Srbska.
6. júna – Ruský prezident Vladimir Putin a predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini sa stretli v Konstantinovskom paláci v Petrohrade. Hovorili okrem iného o tom, aké následky by mala pre Slovensko plynová kríza. Podľa Pellegriniho slov ho Putin ubezpečil, že Rusko „nemá záujem poškodiť záujmy Slovenskej republiky“.
12. júna – Slovensko sa umiestnilo na 23. mieste Svetového indexu mieru (GPI); oproti roku 2018 kleslo o jednu priečku. Index od roku 2007 každoročne publikuje austrálsky Inštitút pre ekonomiku a mier (IEP).
20. júna – Prezidentka SR Zuzana Čaputová absolvovala svoju prvú oficiálnu zahraničnú cestu v úrade; podľa tradície zamierila do Českej republiky. Čaputová i hostiteľ Miloš Zeman sa po stretnutí zhodli, že v ich diskusii nedošlo k sporom.
4. júla – Slovenský europoslanec Peter Pollák (OĽaNO) je historicky prvým slovenským poslancom zastupujúcim rómsku etnickú menšinu a jedným z troch rómskych členov europarlamentu spolu s Romeom Franzom z Nemecka a Líviou Járókovou z Maďarska. Informovala o tom Európska sieť proti rasizmu (ENAR).
24. júla – Prezidentku SR Zuzanu Čaputovú prijal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Čaputovú označil za symbol zjednotenej Európy.
24. júla – Európska komisia vymenovala bývalého vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka za hlavného poradcu pre riadenie energetickej únie na svojom generálnom riaditeľstve pre klímu.
21. augusta – Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa v Berlíne stretla s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Hovorili aj o vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Čaputová kancelárke povedala, že vyšetrovanie je nezávislé a zodpovedné.
10. septembra – Dezignovaná šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová oznámila, že slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič bude v Európskej komisii v období 2019-24 podpredsedom pre medziinštitucionálne vzťahy. Šefčovič získal podpredsednícku funkciu v Európskej komisii trikrát po sebe.
25. septembra – Minister životného prostredia László Sólymos podpísal v budove Stáleho zastúpenia SR pri OSN v New Yorku zmluvu, na základe ktorej SR sumou dva milióny dolárov historicky prvýkrát prispeje do Zeleného klimatického fondu OSN, jedného z kľúčových globálnych nástrojov na prispôsobenie sa zmene klímy v rozvojových krajinách.
9. októbra – Slovensko sa nepripojí do dobrovoľného systému rozmiestňovania migrantov zachránených na mori, uviedla ministerka vnútra Denisa Saková po zasadnutí Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu.
11. októbra – Česká republika oznámila, že v etiópskom hlavnom meste Addis Abeba postaví nový komplex budov veľvyslanectva podľa návrhu slovenských študentiek Kristíny Boháčovej a Jany Hájkovej. Študentky Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity (STU) so svojím návrhom zvíťazili v medzinárodnej súťaži.
20. októbra – V knižnici v dánskej Kodani otvorili stálu expozíciu umenia hendikepovaných umelcov zo Slovenska. V septembri vystavovali hendikepovaní umelci svoje diela na slovenskom veľvyslanectve v Kodani pri príležitosti osláv Dňa Ústavy SR.
24. októbra – Európska komisia prostredníctvom svojej Výkonnej agentúry pre inovácie a siete (INEA) zverejnila zoznam 1780 víťazných obcí a mestských častí – vrátane 53 zo Slovenska –, ktoré získajú bezplatné internetové pripojenie vo verejných priestoroch v rámci iniciatívy WiFi4EU.
28. októbra – Na ustanovujúcom zasadnutí Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) zvolili v Budapešti novozvolení poslanci CSSM za predsedníčku samosprávy Alžbetu Hollerovú-Račkovú.
29. októbra – Veľvyslanci členských krajín Európskej únie akreditovaní pre SR ocenili ekonomické výsledky Slovenska, aktivity súčasnej vlády v posilňovaní právneho štátu a pokrok vo vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
10. novembra – V USA si pripomenuli 100. výročie narodenia jedného z najslávnejších príslušníkov americkej námornej pechoty, rodáka z obce Jarabina v okrese Stará Ľubovňa Michala Stranka, ktorý je spolu so svojimi spolubojovníkmi zvečnený na ikonickej fotografii vztyčovania vlajky na ostrove Iwódžima.
12. novembra – Slovensko sa nezúčastní na tretej vlne projektov v rámci projektu Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), uviedol štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák (Most-Híd) po zasadnutí obranného segmentu Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
15. novembra – V Prahe osadili malý pamätník, tzv. Kameň zmiznutých, ktorý má pripomínať slovenského aktivistu Marka Frauwirtha, popraveného 17. novembra 1939 vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava.
16. novembra – Slávnostným valným zhromaždením si v severomaďarskej obci Mlynky (Pilisszentereszt) pripomenuli 20. výročie založenia Združenia pilíšskych Slovákov.
17. novembra – Slovenský premiér Peter Pellegrini sa v deň 30. výročia Nežnej revolúcie zúčastnil v Prahe v spoločnosti premiérov krajín Vyšehradskej štvorky na oslavách konca totalitného režimu.
18. novembra – Viedenský symfonický orchester vymenoval 34-ročného slovenského huslistu Dalibora Karvaya za svojho prvého koncertného majstra.
29. novembra – NATO zverejnilo pravidelnú výročnú správu s údajmi o výdavkoch na obranu jednotlivých členských krajín. Slovensko sa umiestnilo na 13. priečke s podielom výdavkov na obranu vo výške 1,74 percenta HDP. V kapitole nákladov na vojenské vybavenie z celkového rozpočtu na obranu skončila SR na treťom mieste s podielom 41,7 percenta za Luxemburskom (45,1 percenta) a Bulharskom (59 percent).
2. decembra – Bývalý americký kongresman a viceadmirál vo výslužbe Joe Sestak (67), ktorý je vnukom slovenského emigranta, oznámil, že odstupuje zo súboja o nomináciu Demokratickej strany do prezidentských volieb v roku 2020.
3. decembra – Spravodajský server Politico zaradil slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú medzi 28 najvplyvnejších ľudí v Európe. Rebríček vedie francúzsky prezident Emmanuel Macron, sú v ňom nemecká kancelárka Angela Merkelová, ruský prezident Vladimir Putin, britský premiér Boris Johnson, ale aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová či Nemka Carola Racketeová, kapitánka lode zachraňujúcej migrantov.
3. decembra – Stavbári pri severomaďarskom Komárome nasadili posledný segment nového cezhraničného mosta medzi Komáromom a Komárnom, čím prepojili pravý breh Dunaja s ľavým. Most by mali otvoriť do 30. mája 2020.
9. decembra – Pápež František prijal slovenského premiéra Petra Pellegriniho. Premiér odovzdal pápežovi dary zo Slovenska – vyrezávaný betlehem z Oravy a sklenený kríž zobrazujúci Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska.
11. decembra – Premiér Peter Pellegrini a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák slávnostne otvorili budovu Generálneho konzulátu SR v New Yorku.
12. decembra – Drotárstvo sa dostalo na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má SR zapísaný na zozname.