Nový film Hluché dni vykresľuje príbehy štyroch deti, ktoré majú vlastné sny a túžby, avšak nižšiu šancu dosiahnuť ich, pretože sú na okraji spoločnosti. Nielenže sú nepočujúce, ale pochádzajú z chudobných rómskych osád, ku ktorým má verejnosť ešte vždy predsudky.
Na otázku, prečo si režisér Pavol Pekarčík vybral práve takéto prostredie, odpovedal: „Rómska kultúra ma vždy fascinovala. Keď prídete do rómskej dedinky, vidíte prelínanie sa rôznych štýlov a farieb, je to niečo, čo nenájdete na nejakom organizovanom sídlisku. To je to, čo ma lákalo, taká tá živočíšnosť. Potom ostatné veci z toho vyplynuli. Keď som tam začal chodiť, páčila sa mi ich autenticita.“
Pekarčík odpovedal aj na otázku, čo si myslí o ponímaní rómskej menšiny a rasizme na Slovensku: „Nie sme všetci rasisti, no nemáme ich ani všetci radi. Je to naša chyba pozerať sa na Rómov ako na ľudí, ktorí sú heterogénni. Ja si myslím, že nie vždy majú šťastie deti, ktoré sa narodia v osade. Pretože vždy bude iná štartovacia pozícia rómskeho dieťaťa, ako napríklad môjho syna.“
Film Hluché dni má divákov donútiť zamyslieť sa nielen nad problematikou týkajúcej sa Rómov, ale aj ľudí žijúcich na okraji spoločnosti či ľudí s hendikepom. Dá im spoločnosť druhú šancu na nový začiatok? „Som asi skeptický. U nás na Slovensku sa síce veci pomaly zlepšujú, no stále sme taká demokracia balkánskeho typu. Skôr to nevidím ružovo,“ podelil sa o svoj názor Pekarčík. Aj keď je skúseným filmárom, Hluché dni sú jeho samostatným debutom. Je autorom viacerých krátkych filmov, podieľal sa na snímkach Cigán alebo Až do mesta.
Karlovarský festival je od roku 1946 druhou najstaršou filmovou prehliadkou v Európe. V súčasnosti patrí k najvýznamnejším kultúrnym akciám v stredoeurópskom regióne.