Česko-slovenská Viedeň s Ludwigom Trksákom | 8. máj spomienkou na česko-slovenský odboj
On deman | Rádio Dia:tón | 6.5.2019
Rádio Dia:ton | 6.5.2019 | o 21:40 hod. | Rádio Burgenland | livestream
Už tento týždeň bude opäť 8. máj, deň, v ktorý sa v niektorých častiach sveta oslavuje koniec nacistického teroristického režimu. Aj mesto Viedeň si už po 7. krát poctí slávnosťou „Fest der Freude“ na námestí Heldenplatz „Deň oslobodenia“ verejným koncertom Viedenských filharmonikov.
ORF III bude od začiatku, teda od 19:30, toto podujatie vysielať v priamom prenose. Slávnostne ho otvorí spolkový prezident Alexander Van der Bellen. Preživší koncentračného tábora Shaul Spielmann oživí v tento večer hrozné spomienky z detstva a spolu s nimi odkaz pokojného spolunažívania bez predsudkov.
APA/Herbert P. Oczeret
K tomu, že dnes tento deň vôbec môžeme oslavovať, prispela v nemalej miere aj skupina odvážnych žien a mužov z vtedajšej československej národnostnej skupiny v Rakúsku. Česká sekcia KPÖ. V ich neúnavnom a nezištnom nasadení v odboji proti ľuďmi pohŕdajúcej politike nacionalistov riskovali a častokrát obetovali svoj život. Jednou z nich bola viedenská Čechoslováčka Irma Trksák.
Syn Ludwig Trksák prevzal za svoju matku vo februári roku 2016 Strieborné vyznamenanie za zásluhy republiky v Úrade spolkového kancelára. Počas prevzatia ocenenia a listiny od ministra kultúry Josefa Ostermayera vyjadril Ludwig Trksák svoje sklamanie z toho, že táto pocta prichádza tak neskoro. Iba o rok neskôr Irma Trksák zomrela.
Mandelbaum Verlag
Celý život sa angažovala v spoločnosti Lagergemeinschaft Ravensbrück. Do vysokého veku bolo pre viedenskú Slovenku veľmi dôležité rozprávať hlavne mládeži o prežitom osude a zaostriť ich pohľad na ľudskosť, demokraciu a slobodu. V októbri roku 2018 by Irma Trksák oslávila 100. narodeniny.
S Ludwigom som sa v októbri 2018, k jubileu jej narodenín, porozprávala o detstve s matkou, ktorej srdce bilo pre sociálnu spravodlivosť.
Österreichische Lagergemeinschaft Ravensbrück und FreundInnen
Česká Viedeň sa stala pre syna Irmy Trksák Ludwiga rodinou: „Moja mama sa so mnou rozprávala česky kým som nešiel do školy. Potom s tým prestala, pretože mala strach, že budem mať problémy s nemčinou. Ale to bol nezmysel, už ako dieťa som poznal rozdiel medzi jazykmi lepšie ako Viedenskí Česi! Keď sa stretli, rozprávali s českou gramatikou ale používali nemecké slová. Ako napríklad ‚Hausmeistrová putzovala u bazeny‘, ale robili to celkom vedome. To bola tá viedenská čeština. Teda používať čo najviac nemeckých slov, ale s českou gramatikou. Hanbil som sa za tento jazyk, vôbec som nedokázal zniesť, že takto rozprávali. Dnes to samozrejme ľutujem. Bolo to súčasťou viedenskej histórie. Aj na Morave je to dodnes tak, že sa používa mnoho nemeckých slov,“ hovorí Ludwig Trksák vo svojej materinskej češtine. Viedenská Čechoslováčka Irma Trksák pochádzala síce zo slovenskej rodiny, vo Viedni sa ale cítila ako súčasť českej komunity, spomína jej syn: „Určite tomu bolo tak aj vďaka volejbalu v telovýchovnom spolku Sokol a jej českým priateľkám z Ravensbrücku. S nimi sme strávili najviac času. Boli to moje ‚tety‘.“
Aj spolok České srdce navštevovalo Irmu Trksák raz ročne v jej byte vo Viedni Brigittenau, keď už nemohla sama navštevovať priestory „Pošty“ (Hotel Post), spomína syn. To, že aj napriek slovenským starým rodičom neovláda materinský jazyk svojej matky, ľutuje rovnako ako skutočnosť, že aj jeho vedomosti češtiny časom mierne zhrdzaveli.
„Pre moju mamu boli v živote dôležité iba dve veci: Prispieť k tomu, aby sa hrôzy, ktoré sama musela zažiť počas druhej svetovej vojny, už nikdy nezopakovali a ja,“ usmieva sa syn Ludwig v aktuálnej relácii národnostnej skupiny Rádio Dia:tón.
Už odmalička sa kritický duch Irmy Trksák angažoval v českom robotníckom športovom spolku, pod ktorého plášťom neskôr organizovala odbojové akcie. Kvôli viacerým požiarom a pokusom o podpaľačstvo, symbolom protestu a vzbury voči neľudským zaobchádzaním nacistov s mnohými etnickými a sociálnymi skupinami, bola Irma Trksák v roku 1941 zatknutá Gestapom. Jeden rok musela, tak ako jej priateľka Antonia Bruha | bojovníčka odboja z národnostnej skupiny Viedenských Čechov, vydržať zadržiavaná v samoväzbe vo vykričanom viedenskom policajnom väzení Rossauer Lände.
Koncom septembra 1942 bola deportovaná do ženského koncentračného tábora Ravensbrück. 132.000 žien vyše 40 národností bolo medzi májom 1939 a aprílom 1945 zavlečených do Ravensbrücku a do jeho vedľajších táborov. Počas jedného z takzvaných pochodov smrti sa Irme Trksák podarilo utiecť.
Yvonne Strujic
Roky druhej svetovej vojny boli vo Viedni sprevádzané protičeskými akciami, školy boli zavreté, budovy českých spolkov skonfiškované, noviny zrušené. Viedenskí Česi a Slováci tvorili významnú časť sociálnodemokratického odboja proti nacionalistickému režimu. Medzi rokmi 1940 a 1945 nacisti popravili 69 Viedenských Čechov, označených za nepriateľov národa, ktorých dnes na viedenskom Centrálnom cintoríne pripomína pamätník odhalený v roku 1946, iniciovaný Československou sekciou KPÖ.