Nádej a milosrdenstvo na Vianoce

Na skutočnosť, že Vianoce sú sviatkom očakávania a nádeje, by sme ani dnes večer v našom slovenskom magazíne národnostných skupín nechceli zabudnúť. Relácia sa venuje téme, ktorá úzko súvisí s milosrdenstvom a nádejou.

On demand | Rádio Dia:tón | 24.12.2018

Ide o ľudí, ktorí radi pomáhajú ale aj o tých, ktorí túto pomoc prijímajú.

Stojím v Nitre na konečnej zastávke autobusovej linky, ktorej číslo zostáva pre cudzích záhadou. V blízkosti sa popri hranici mesta kopia predajne áut, za zástavkou sa rozprestierajú už len šíre polia. Až keď sa človek lepšie prizrie, spozoruje v dosiahnuteľnej vzdialenosti na horizonte obrysy bielych budov. Je to „Orechov dvor“, malé sídlisko, kde boli v roku 2004 vysťahovaní ľudia z Nitry, pretože nedokázali platiť nájom alebo patrili z iných dôvodov k sociálnym prípadom. U ľudí, ktorí sa sem museli vysťahovať, sa vtedy jednalo o 60% väčšinového obyvateľstva a o 40% Rómov, rozpráva Martin Paška, odborný pracovník poverený riadením tu sídliaceho komunitného centra.

Asi 300 ľudí žije tu, na okraji Nitry, v štyroch pred niekoľkými rokmi postavených trojposchodových panelákoch. Kúri sa tu uhlím. Rodiny pravidelne platiace ich účty za elektriku môžu od komunitného centra získať zadarmo za odmenu napríklad práčku alebo vysávač. Presne preto som dnes tu, do Vianoc máme už iba pár týždňov. Pretože veci, ktoré tu ľudia dostávajú, sú väčšinou charitatívne dary. Spoločne s milými ľuďmi z môjho mestečka v Burgenlande, z Novo Selo neďaleko slovenskej hranice, a našou redakciou národnostných menšín v ORF zbierame včas pred štedrým večerom dary. Okrem mnohých hračiek je náš ORF bus plný pekného oblečenia, topánok, detských postelí, prenosných ohrievačov, počítačov či vysávačov.

Martin Paška z komunitného centra Orechov dvor sa teší z tejto spolupráce medzi našou redakciou v ORF a sídliskom. Zdôrazňuje, že sa tešia hlavne z detských bicyklov, pretože: „Viete, tie dostanú deti ako odmenu za to, keď chodia pravidelne do školy,“ hovorí Paška. Vypočujte si teraz reláciu, v ktorej Martin Paška rozpráva o pomoci sídlisku Orechov dvor. Pomoci, zo začiatku čisto charitatívneho rázu, neskôr aj formou podpory mesta Nitra pre ľudí tápajúcich v spoločenských štruktúrach.

Už niekoľko rokov stoja na sídlisku nové provizórne budovy. V jednej je škola, vedená ako predškolská trieda. Deti tu pripravujú na školskú dochádzku ešte pre regulárnym zápisom do školy. Vyučujúcimi na 4 hodiny denne pre 5 až 7ročných predškolákov sú jedna mníška spolu s učiteľkou základnej školy. V priestoroch vedľa školy sa nachádza centrum pre matky s malými deťmi. Duchovná sestra tu matkám pomáha a podporuje ich každé doobedie. Spoločne varia, keď je potreba, porozprávajú sa o problémoch. Násilie na ženách tu nie je výnimkou, dozvedám sa. Pomocou detských riadikov tu približujú už najmenším práce v domácnosti, vysvetľuje vždy sa usmievajúca mníška, pochádzajúca z Indonézie, ako sama prezrádza. Sú to deti a ich šťastie, ktoré jej leží na srdci, preto sa už roky tak obetavo stará o ich matky. Hneď za rohom, na prízemí viacposchodového domu je škôlka. Je veľmi ťažké, hovorí Paška, motivovať rodičov, aby ráno vstali a vystrojili deti do školy. A tak musí on a jeho tím nájsť účinné metódy, aby si deti udržali záujem o vyučovanie. Po tom, ako sme naše vecné dary vyložili v malom plechovom sklade, ma berie Martin Paška ešte na krátku prechádzku po sídlisku a rozpráva: spolu s jeho spolupracovníkmi sú päťkrát v týždni v Orechovom dvore, pomáhajú tu ľuďom kde to akurát potrebujú a chcú. „Pomáhame im hľadať prácu, formulovať prihlášky, písať žiadosti, požičiavame im detské kočiare keď musia ísť s deťmi k lekárovi, alebo hľadáme lekára v blízkosti. Pomáhame tam, kde sa dá a verte mi, neprejde deň, kedy by se nemali čo robiť,“ hovorí Paška.

Päť detí skáče veselo okolo nás, kým sme na sídlisku. Nemôžu ísť do školy, uisťujú Paškovi, pretože jedno je choré, jedno bolí noha a ostatní sa iba usmievajú. Keď chcú ísť ľudia odtiaľto do mesta, k lekárovi, do školy či práce, musia ísť k autobusovej zastávke asi 20 minút peši poľnou cestou. “Je tu vždy asi o tri stupne chladnejšie ako v meste,“ prezrádza Paška, kým sa snažím chrániť pred ľadovým vetrom.

Brodím sa ORF autom ľadovo-bahnistou cestou späť k zastávke. Popri preplnených smetiakoch, v poli ležiacich sedadlách z áut a kolesách. Krátko pred zastávkou a mojou cestou späť do Rakúska, zastavujem ešte raz. Vystupujem z auta a pozerám sa do diaľky. Smerom, odkiaľ prichádzam. Biele budovy stoja nemo v lone zimných polí. Posielam im do diaľky tiché prianie: „Nech sa tu ľuďom dobre darí.“

O tri mesiace nastúpim opäť do ORF auta a s vecami od milých ľudí z Rakúska s radosťou obdarujem sídlisko na okraji Nitry.

Hoffnung und Barmherzigkeit zu Weihnachten

Link

Komunitné centrum Orechov dvor