„Príbeh jednej fotografie“ | Fotografie Bielika po prvýkrát vo Viedni

Aj v magazíne Dia:tón zakončíme spomienkový rok „50 rokov Pražskej jari a jej utlačenie“ výstavou „Príbeh jednej fotografie“ v Slovenskom inštitúte vo Viedni. Emočne nabité zábery Ladislava Bielika zachytili atmosféru bratislavských ulíc počas augusta roku 1968. Vystavené boli, vôbec po prvýkrát v Rakúsku, do konca novembra v priestoroch Slovenského inštitútu.

21. augusta 1968 sa postavil pred hlaveň tanku okupantov na Šafárikovom námestí v Bratislave, robotník Emil Gallo. Slovenský fotoreportér Ladislav Bielik vtedy stlačil spúšť. A tak vznikla ikonická fotografia, ktorá je dodnes najvýraznejším symbolom odporu proti invázii vojsk krajín Varšavskej zmluvy, ktoré násilne potlačili Pražskú jar.

„Socializmus s ľudskou tvárou“ sa volalo nádej nesúce hnutie československého vedenia komunistickej strany pod Alexandrom Dubčekom. V noci z 20. na 21. augusta v roku 1968 vpochodovali vojská štátov Varšavskej zmluvy do Československa a ukončili tým násilne veľký sen o spoločenskej zmene.

Riaditeľka inštitútu Alena Heribanová, ktorá zastáva túto funkciu už len niekoľko dní, rozpráva v relácíi o záberoch a ich dodnes pretrvávajúcom silnom pôsobení na pozorovateľa.

Z Heribanovej tváre pred Bielikovymi fotografiami, ktoré zachytili tanky a odpor spoločnosti, sála pýcha a zároveň pokora. Srdečne víta krátko pred vernisážou výstavy jej kolegyňu a dobrú priateľku Danu Hermanovú.

Obe televízne moderátorky zotrvali vo vrúcnom objatí, v myšlienkach na ťažké časy cenzúry, ktoré zároveň posilnili súdržnosť ľudí v Československu. Na to si spomína aj Dana Hermanová. Bola to ona, kto v noci 21. augusta zo štúdia Československej televízie oznámil, že krajina bola obsadená proti vôli československej vlády a vyzvala ľudí k pokojnému odporu. Následkami tejto výzvy bola zbraň v chrbte a okamžitá výpoveď. 30 rokov strávila televízna hlásateľka správ Dana Hermanová v tichom ústraní, spoločne s Alexandrom Dubčekom a jeho rodinou. Nádej na lepšiu politickú a ľudskú dobu jej umožnila stráviť tieto dlhé roky aj napriek všetkému poníženiu statočne.

Po Nežnej revolúcii bola Hermanová opäť prijatá do Československej televízie a po dlhé roky ešte moderovala, pracovala s radosťou na početných magazínoch a v televíznych správach.

Aj vtedajší vicestarosta Viedne Erhard Busek si na viedenskej výstave „Príbeh jednej fotografie“ s dokumentárnymi dielami Ladislava Bielika zaspomínal na rok 1968.

Link

Slovenský inštitút vo Viedni