Potreba jazykov národnostných skupín musí byť viditeľná | Karin Vukman-Artner
On demand | Rádio Dia:tón | 19.11.2019
Rádio Dia:tón | 19.11.2018 | o 21:40 hod. | Rádio Burgenland livestream
Tri hodiny výuky jazyka národnostnej skupiny a k tomu každý druhý predmet, to môže byť matematika, hudobná výuka či iný predmet, aj v tomto jazyku, vysvetľuje Vukman-Artner. Podľa plánu by sa malo vyučovať v oboch jazykoch na 50% a 50%.
ORF | Yvonne Strujic-Erdost
Teoreticky to znie veľmi dobre, ale v praxi sa musí brať ohľad na deti, ktoré jazyk neovládajú vôbec. A tých je stále viac, hlavne na severe Burgenlandu, kde deti chorvátsky už skoro vôbec nehovoria. Vyučujúci sa musia situácii prispôsobiť. Učitelia sú ochotní a motivovaní vyučovať dvojjyzyčne, ale to závisí od toho, aké deti sú v triede. Existujú heterogénne triedy s deťmi, ktoré chorváčtinu ovládajú, ale aj také, ktoré nevedia ani slovo. Okrem toho potrebujú niektoré deti špeciálnu podporu, učia sa ťažšie. Tu môže vyučujúci rozhodnúť individuálne, ako všetko do hodín zaintegruje.
ORF | Yvonne Strujic-Erdost
V Burgenlande by mal školský jazyk menšín od roku 1994 chrániť ďalšiu existenciu jazyka na vyučovaní. Nielen v oblastiach osídlených národnostnými skupinami, ale vo všetkých burgenlandských obciach je v prípade dostatočných prihlásení výuka v jazyku národnostných skupín možná. Ale kedže v zákone stojí, že každý sa môže z takejto dvojjazyčnej výuky kedykoľvek odhlásiť, musia vyučujúci nájsť určitú rovnováhu. Samozrejme existujú rodičia, ktorí si kvalitné vyučovanie v jazyku národnostnej skupiny želajú. Z rady rodičov sa ale opätovne ozývajú aj hlasy, ktoré nemajú voči takémuto dvojjazyčnému vyučovaniu pozitívny postoj.
ORF | Yvonne Strujic-Erdost
ORF | Yvonne Strujic-Erdost
Vo štvorjazyčnej oblasti ako v Burgenlande by mali byť úradníci viacjazyční a hovoriť aj chorvátsky, maďarsky alebo rómsky, hovorí právnik Franjo Schruiff. Potom by bolo jasné, že každý rodič chce, aby jeho dieťa ovládalo jazyk, a to aj v písomnej forme. Je to logické, myslí si Schruiff a pripomína, prečo sa rodičia s deťmi učia doma matematiku či iné predmety. Pretože majú pocit, že deti to budú potrebovať. A keď človek niečo potrebuje, je jasné, že sa začne aj učiť. Malo by to tak byť aj s chorváčtinou. Presne tento pokrok je nutný, je si Karin Vukman-Artner istá, dostať postavenie jazykov národnostných skupín na takú úroveň, aby ich nutnosť bola viditeľná pre všetkých obyvateľov.
ORF | Yvonne Strujic-Erdost
V aktuálnom magazíne Rádia Dia:tón bude hovoriť o tejto téme, z pozície vyučujúcich, inšpektorka povinnej školskej dochádzky pre jazyky menšín Krajskej školskej rady v Burgenlande, Karin Vukman-Artner.
„Zachovanie rakúskeho národnostnoskupinového bohatstva“ | Právnik Franjo Schruiff vyzýva ku konaniu
Súboj o môj materinský jazyk | Na čom zákon troskotá
Links
Gesamte Rechtsvorschrift für Minderheiten-Schulgesetz für das Burgenland