„Occupation 1968“ | Dokumentácia o ľuďoch vo vnútri historických procesov

„Occupation 1968“ je jeden z filmov, ktoré boli predstavené na jarnom filmovom festivale Let’s Cee vo Viedni. Réžiu viedli piati režiséri pochádzajúci z okupačných krajín, jednou z nich je Evdokia Moskvina. 5 krajín, 5 krátkych dokumentácií. Evdokia Moskvina pochádza z Ruska a reprezentuje v jej časti filmu aspekt okupantov z krajiny, ktorá bola utláčajúcou mocou voči ostatným štátom.

On demand | Rádio Dia:tón | 6.8.2018

K 50. spomienkovemu roku okupácie Československa piatimi takzvanými ‚bratskými krajinami‘ rozprávajú v dokumente bývalí vojaci o udalostiach, ktoré vtedy šokovali celý svet.

Vypočujte si v aktuálnom magazíne Dia:tón rozhovor, ktorý viedla Yvonne Strujic-Erdost s ruskou režisérkou Evdokiou Moskvinou v apríli tohto roku, pred premietaním jej filmu vo Viedni.

„Volám sa Evdokia Moskvina a som filmová režisérka z filmu slovenského producenta Petra Kerekesa. Kerekes bol iniciátorom spolupráce 5 režisérov z krajín, ktoré obsadili Československo pred 50 rokmi. Pre producenta bolo dôležité aby sme boli z mladej generácie, aby sme priniesli svieži pohľad na vec. Každý urobil svoj film z dnešného pohľadu. Ja som mala asi ten najťažší diel filmu, ten z ruského pohľadu. Prečo najťažší? Pretože moji protagonisti boli ozajstní okupanti, ktorí rok 68 ešte stále romantizujú, oni si stále myslia, že vtedy robili všetko správne, že to bolo v poriadku. Pre mňa bolo dôležité neodsudzovať ich, pretože každý vie, že okupácia nebola správna. No chcela som divákom ukázať ako moji protagonisti žijú a cítia o 50 rokov neskôr. Chcela som počuť ich strach či ich myšlienky. Myslým si, že sa mi to podarilo. Moji protagonisti sú z Adjesi z Ukrajiny, odtiaľ sme leteli spolu do Kiewa, Minsku, Moskvy a presne 21. augusta aj do Prahy. A takto stretli ich kamarátov 50 rokov neskôr a videli ako dnes vyzerá krajina, ktorú vtedy obsadili. Dôležité je, že všetci sa po tejto ceste do minulosti zmenili. Napríklad jeden z charakterov, Generál Jermakov, bol presvedčený o tom, že vtedy bolo dôležité zasiahnuť, ale po ceste nastal v jeho duši určitý process a zistil, že nie je správne zasiahnuť do krajiny a obsadiť ju. Bol profesionálnym generálom, ideálnym členom vojska. Dostal rozkaz a vyplnil ho. Ale moja mienka je, že kazdý človek má možnosť zvoliť to správne. A je možné urobiť to najlepšie za záchranu životov ľudí. Keby nemali možnosť voľby, lebo to bol rozkaz vlády za totality, nemyslím si, že Sovietsky zväz by nechal Československo len tak vystúpiť. Ale v tej ťažkej situácii mali vojaci a tí ktorí o ich krokoch rozhodovali možnosť skúsiť vyhnúť sa obetiam tohto vojenského zásahu. Dokumentácia je o ľuďoch, je o osobách vo vnútri historických procesov,“ hovorí režisérka.

Film o osobnej zodpovednosti

„Myslím, že všetci piati z nás majú iný pohľad na túto tematiku a môj film je prvý s tých piatich. Rada by som otvorila dokument s tým, že aj 50 rokov po obsadení Čechoslováci len ťažko spracovávajú udalosti z roku 1968. Ja tomu aj rozumiem, ale ako dlho sa budeme kvôli tejto situácii ešte robiť ‚obeťami‘? To je možno rozdielne na mojom pohľade. Chcela som ukázať, že spoločnosť sa zmenila a Sovietsky zväz už neexistuje. My, nová generácia, nie sme zodpovední za to, čo sa stalo. Ostatné štáty sú teraz členmi Európskej Únie a ja som z Ruska. Sme aj tak na rozličných brehoch. Čiže ja mám úplne iný pohľad na udalosti ako ostatní režiséri, ktorí tiež pochádzajú z vtedajších okupačných krajín. Aj oni boli obeťami okupácie, ale boli obsadení už skôr a nemali možnosť nezúčastniť sa tejto operácie,“ hovorí partnerka rozhovoru pre rádio Dia:tón Evdokia Moskvina, ruská režisérka dokumentárneho filmu o okupácii Československa v roku 1968.

"Už od mája 68 boli na niečo pripravení, len nevedeli na čo. Vláda vedela už v máji, čo sa bude diať. Ale vojaci nevedeli do čoho idú. Opustili svoje rodiny s tým, že pôjdú na nejaké cvičenie. Myslím, že iba velitelia museli vedieť pravdu. Našli sme niektoré propagačné filmy, že naši českí bratia a sestry potrebujú pomoc, obranu pred okupáciou z Ameriky. Ale tieto veci boli odprezentované až po začiatku samotnej okupácie. Ja si myslím, že v Sovietskom zväze sa o tom veľmi nehovorilo, ale ako viem, Pražská jar sa romantizovala a každý chcel ísť do Československa, kde zdanlivo vládla sloboda a mier, aj keď bolo obsadené armádou. Pretože aj životný štandard bol oveľa vyšší ako u nás v Sovietskom zväze. Ale aj keď Sovietsky zväz v 90-tych rokoch zanikol, mali sme v Rusku veľmi ťažké obdobie. Takmer prišlo k občianskej vojne, lebo ľudia nemali potraviny, nemali čas analyzovať iné veci. Sovietsky zväz sa premenil na nočnú moru 90. rokov. Nebol čas reflektovať rok 1968. Rusko má veľa problémov aj dnes a sústreďuje sa na ne. Aj počas druhej svetovej vojny zomreli milióny ľudí. Na rozdiel od malých krajín, pre ktoré je stále dôležité, čo sa stalo pred 50 rokmi, má Rusko stále nové a nemalé problémy, ktoré musí riešiť. Tieto krajiny nemali žiadne iné vojny, v Rusku sme ich mali veľa a stále ich máme. Ľudia stále zomierajú. Máme dosť závažných problémov. Rok 1968 je skôr témou Československa. Vo filme prezentujeme 5 pohľadov na situáciu a všetky spolu vytvárajú odkaz pre dnešok.

Film je o osobnej zodpovednosti a o tom, že každý má možnosť voľby. Aj keď je niekdo vojak alebo dôstojník. Každý má možnosť voliť medzi zachránením alebo ukončením života. Ja nie som politička, som umelkyňa a robím filmy. Zaujímam sa o ľuďí. Nechcela som urobiť ďalší film o 68 a povedať, že to čo sa stalo vtedy nebolo dobré. To vie každý. Chcela som hovoriť o ľuďoch v tomto historickom procese. Bola som očarená ôsmimi ľuďmi, ktorí protestovali proti okupácii na Červenom námestí v 68 a boli potom odvlečení a zavretí na psychiatriu. Bola som inšpirovaná ich smelosťou a áno, chcela som hovoriť o 68. V posledných rokoch som mala zlé skúsenosti ako Ruska v krajinách, ktoré boli v minulosti obsadené. To nie je v poriadku, to je fašizmus, keď človek nájde niečo proti jednému národu a používa to aj 50 rokov neskôr. Som rada, že producent Peter Kerekes ma oslovil. Bola to výzva spolupracovať na tomto filme. Bolo ťažké nájsť to spoločné medzi ľuďmi, ktorí okupovali a ktorí boli okupovaní. Dnes sú všetci otcovia a dedkovia. Nemáme právo odsudzovať ich v našom filme. Nemáme na to morálne právo.

Som z novej generácie, vyrastala som v 90tych rokoch, pamätám si, že moja rodina nemala jedlo v chladničke. Nevyrastala som s udalosťami, ktoré sa stali pred 50 rokmi v Československu. Je pravda, že je to bodom diskusií medzi Ruskom a Československom. Chápeme, že pre vás to bolo dôležité, ale môj osobný názor je, že sa s tým zaoberáte príliš často. Film bol po prvýkrát predstavený v marci 2018, celý polrok obchádzal filmové festivaly okolo sveta," rozpráva režisérka Evdokia Moskvina v Rádii Dia:tón o svojom filme „Occupation 1968. Documentation“.

Link

Evdokia Moskvina
LET’S CEE Film Festival