„Glücksmuster“ ukazovateľ zaobchádzania s predsudkami

Kde doteraz vo viedenskom Volkskundemuseum ohraničovali zatvorené dvere koniec priestoru výstavy „Millionaires of time“, sa začiatkom júla otvorili veľké krídlové dvere tejto starej budovy a rozšírili odtiaľto výstavou Roberta Gabrisa a Amelie Brandstetter s názvom „Glücksmuster“ myšlienkový svet o inklúzii a exklúzii.

On demand | Rádio Dia:tón | 17.7.2017

Ešte do 24. septembra nabáda Volkskundemuseum k zamysleniu sa nad stereotypmi o rómskej národnostnej skupine na Slovensku. Výstava „Millionaires of time“ predstavuje v audio-vizuálnej podobe životné príbehy ľudí z východoslovenského mesta Košice.

Pred Viedňou hosťovala táto putovná výstava v Bratislave. Tam ňou mládežníkov sprevádzal viedensko-slovenský umelec Robert Gabris. Pretože mu jednotlivé osudy portrétovaných ľudí v rámci výstavy „Millionaires of time“ neustále blúdili mysľou, vznikol vo Volkskundemuseum dodatok výstavy. Vystavené sú diela majstra medirytiny Gabrisa, doplnené o precízne umelecké diela jeho kolegyne a priateľky Amelie Brandstetter.

„Musím povedať, že tým najdôležitejším pre mňa bolo, pracovať na projekte s niekým mimo rómskej komunity a zároveň to mal byť niekto, kto dobre rozumie sociálno-politickému umeniu, ale sám nie je súčasťou tejto menšinovej politiky. Vychádzam zo skúsenosti, že Rómovia medzi sebou síce chcú na rôznych projektoch pracovať, ale všetkých ostatných hneď vylučujú. Mojou myšlienkou bolo oslobodiť sa od tejto izolácie a získať niekoho zvonku,“ pretože vonkajšia pozícia je rovnako dôležitá ako aj vnútorná pozícia tejto sociálno-politickej problematiky v kontexte Rómov.

Tak ako sa jeho sociálno-politické odkazy vzťahujú na rómsku tematiku sprevádzajúcu ho od detstva, tak upriamuje svoju citlivú pozornosť na to, ako ľudia s predsudkami zaobchádzajú a ako by možno s nimi ešte zaobchádzať mohli. To, že Robert Gabris si ju zvolil za kurátorku výstavy, je nádherným symbolom pre inklúziu a exklúziu v ich spolupráci. „Sme mladí, chceme experimentovať, chceme byť inovativní. Obaja sa učíme, chceme vystavovať a byť videní,“ zdôrazňuje Gabris. Výstava nabáda presnejšie sa prizrieť, či už na rómsku tematiku, ale aj na iné veci, ako na všeobecné zaobchádzanie s predsudkami. Jej veľkým cieľom je upozorniť na to spoločné, zároveň primäť k zvedavému skúmaniu rozdielov a učiť sa z nich. Zrkadlo umiestnené v strede priestoru chce návštevníkov v poslednej miestnosti múzea prilákať k interaktívnej výstave „Glücksmuster“ a symbolizuje zároveň aj to, že všetko je vecou pohľadu. Je to perspektíva pozorovateľa, ktorá ovplyvňuje jeho ďalšie správanie, hovorí Brandstetter.

Umelkyňa Emília Rigová je dlhoročnou priateľkou Roberta Gabrisa a jeho kolegyňou. Aj ona je jednou z mnohých návštevníčiek vernisáže jej priateľa vo Volkskundemuseum. V rozhovore vyzdvihuje rôzne pohľady na rómsku identitu, zvonka ako aj zvnútra.

Matthias Beitl, riaditeľ Volkskundemuseum vo Viedni, privítal spoločne s umelcami ich „Glücksmuster“, ktorých názov by mal byť príkazom.

„Slováci sú presvedčení, že Rómovia nie sú Slovákmi. Krv je symbolom etnicity a chlieb symbolom národnosti. Ja ako mladý umelec kreslím vlastnou krvou. Prostredníctvom tejto agresie chcem zviditeľniť hnev a vážnosť tejto problematiky.“ Pre Gabrisa znamenalo veľa, ukázať túto výstavu aj na Slovensku, aby sa Slováci dozvedeli, čo si slovenský Róm myslí o tom, keď niekto volí Kotlebu. Pretože krv je symbolom bolesti, smrti a histórie Rómov.

Aj napriek tomu, že rôzne etnicity a pôvody sú často spájané s diskrimináciou, nesie výstava Roberta Gabrisa a Amelie Brandstetter meno „Glücksmuster“. Sú to čierne boxy, do ktorých sa migranti s ich nádejami a snami v ich krajine príchodu cítia byť vtesnení. Ich výrokom o predstavách optimálneho života dal Robert Gabris formu. Kockato, farebne, na čiernom pozadí. Aj tieto „čierne boxy“ čakajú okrem iného v najzadnejšej miestnosti, spolu so zrkadlom a kufrom plnom slovenských rožkov na návštevníčky a návštevníkov, ktorí sa nevyhýbajú konfrontácii.

Links

Robert Gabris
Volkskundemuseum Wien