Reparierte Schuessel von dem Rastelbinder Ladislav Fapšo
ORF
ORF
Rádio Dia:tón

O európskych nomádoch | Na cestách s drôtom v krošni

Kým je opravovanie predmetov dnes zaujímavé hlavne z ekologických dôvodov, išlo v minulosti o nevyhnutnosť. Viedenské Národopisné múzeum venovalo tejto téme v októbri a v novembri radu podujatí, takzvaný ‚re:pair FESTIVAL‘. Tri týždne o tradičnej kultúre opravovania formou prednášok, workshopov či výstavy. Jeho súčasťou bolo aj drotárstvo, ktoré siaha na Slovensku hlboko do minulosti.

Rádio Dia:tón 14.11.2022 um 21:40 auf ORF Radio Burgenland livestream

Jeden deň festivalu, ktorý iniciovala kurátorka Tina Zickler, patril aj drotárskému remeslu. Do Viedne zavítal hobby drotár Ladislav Fapšo zo Žiliny a etnologička Ľubica Voľanská zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Rozprávajú o remesle, ktoré sa na území dnešného Slovenska rozšírilo hlavne na hornom Považí a v okolí Spiša, teda v chudobnejších, severných oblastiach.

Vortrag Rastelbinder in Volkskundenmuseum
ORF
Počas prednášky Ľubice Voľanskej v Národopisnom múzeu predviedol Ladislav Fapšo jeho zručnosti
Tina Zickler Kuratorin Volkskundenmuseum
ORF
Kurátorka a iniciátorka festivalu Tina Zickler

Tereziánsko-jozefínske reformy a zrušenie nevoľníctva v Uhorsku v roku 1785 umožnili obyvateľom väčšiu mobilitu. Dostupnejšie a nové materiály, ako železný či oceľový drôt a neskôr i plech, zas rozšírili pracovné možnosti.

Rastelbinder, Drahtbinder Ladislav Fapšo aus der Slowakei
ORF
Hobby drotár Ladislav Fapšo
Drahtkorb von Ladislav Fapšo
ORF
Drôtená miska z rúk Ladislava Fapša

Muži sa s typickou kapsou a neskôr drevenou krošňou na chrbte vybrali na cesty, takzvané drotárky, keď doma ustali práce na poli. Nepotrebovali toho veľa. Ako ich život vyzeral rozpráva Ladislav Fapšo.

Volanie drotárov sa neozývalo iba ulicami Viedne, práca ich zaviedla ďaleko za hranice Rakúsko-Uhorska, v 19. storočí sa mnohí dostali za more, kde zakladali veľké dielne.

Reparierter Teller Rastelbinder in Volkskundenmuseum
ORF
Výstavný objekt z Národopisného múzea

Stopy zanechali drotári aj v jazyku či kultúre. V roku 1902 mala vo Viedni premiéru opereta Franza Lehára ‚Der Rastelbinder‘, alebo sa objavovali napríklad aj ako motívy na hracích kartách. Vznikol tajný jazyk drotárov, takzvaná krpoština, a ovplyvnili aj jazyk nemecký či slovenský.

V 19. storočí sa drotári stali symbolom a kultúrnou identitou pre celú krajinu. Ich vzhľad slúžil ako predloha pre výrobcov postavičiek Räuchermännchen obľúbených v Sasku.

Holzfigur eines Rastelbinders
ORF
Drevené figúrky inšpirované drotármi sa vyrábajú dodnes. Výstavný objekt v Národopisnom múzeu vo Viedni.

Časom ale opravy upadli do zabudnutia. Zlom prišiel počas druhej svetovej vojny. Vtedy sa z remesla stalo umenie, ktoré sa spája napríklad s Jozefom Kaprálikom, autorom známej drôtenej lokomotívy.

Umelecká tvorba tak udržuje staré techniky pri živote a drotárstvo je dokonca od roku 2019 na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Ale vďaka súčasným snahám o ekologickú udržateľnosť ľudia možno opäť objavia čaro tohto remesla.

20. novembra si na ORF3 o 8:45 môžete pozrieť aj obrazový záznam z podujatia. V televźnom magazíne WIR na vás čakajú príspevky všetkých národnostných skupín v Rakúsku.

Link: