Rádio Dia:tón | 8.11.2021 o 21:40 | ORF Radio Burgenland livestream
Jožo Urban bol členom komisíi hľadujúcich nové básnické talenty, šéfredaktorom časopisu Dotyky, autorom libreta k muzikálu Kráľ Dávid ako aj mnohých básní a textov slovenských hitov. Úplne prvými boli Len s ňou a Možno sa ti zdá Mira Žbirku, nasledovali texty Vráť trochu lásky medzi nás skupiny Money Factor, Niekto ako ja Beáty Dubasovej či úspešná skladba Voda čo ma drží nad vodou. Ide o najväčší Urbanov úspech, ktorého sa autor ale už nedožil.
Rodený Košičan tragicky zahynul pri autonehode neďaleko Zvolena v apríli 1999. Mal iba 34 rokov. Film českého režiséra Tomáša Magnuseka zachytáva začiatky Urbanovej tvorby a hlavne posledných sedem rokov básnikovho krátkeho života.
Hlavnú postavu poeta, ktorý sa už v tridsiatke stal maturitnou otázkou a o ktorom sa často píše ako o bohémovi, búrlivákovi či rozporuplnej osobnosti, stvárnil Roman Pomajbo. V rozhovore prezradil, ako sa na úlohu pripravoval.
Literárnou predlohou filmu bolo dielo Pivo u Chárona z pera Urbanovho blízkeho priateľa, zvolenského spisovateľa Ondreja Kalamára. Premiéru mal v novembri 2019, na nedožité 55. narodeniny Joža Urbana, básnika s darom od Boha, ako ho Kalamár opisuje. Jožo Urban napísal niekoľko básnických zbierok, jeho knihy sú dnes ale beznádejne vypredané, hovorí autor scenára Ondrej Kalamár, ktorý s myšlienkou natočiť film prišiel.
Vznik filmu popisuje v druhej knižke s názvom Pivo u Chárona s podtitulom Voda, ktorej nikto neveril (Príbeh filmu o Jožovi Urbanovi). Doplňuje ju obsiahla fotodokumentácia z natáčania. A nechýba v nej ani fotografia, ktorá Urbanovi vnukla myšlienku jeho najslávnejšieho textu. Je na nej jeho priateľ, básnik Juraj Kuniak, ako sa nadnáša na vode Mŕtveho mora a číta pritom noviny.
Film vznikol z kamarátstva, nadšenia a pestovania dobrých vzťahov, povedal Ondrej Kalamár na besede po premietaní. Je to ale taktiež film, ktorý mohol vzniknúť iba vďaka nezištnej finančnej podpore hŕstky nadšencov, hlavne Aloisa Marhoula, Tomáša Magnuseka a Ondreja Kalamára. Hlavný investor, český básnik Alois Marhoul, ktorý stvárnil aj úlohu básnika Mobela, do slovensko-českej koprodukcie vložil svoje celoživotné úspory.
Pravdivé epizódy zo životného príbehu sa prepletajú s fikciou, slovenčina s češtinou. Výsledkom je umelecký film nahliadajúci do skrytých zákutí Urbanovej duše, na jeho vnútorných démonov, dotýkajúc sa básnikovho problému s alkoholom, ktorý ho nakoniec stál život. Je to príbeh plný vzostupov, ale aj pádov.
Keby som raz mohol
do teba sa zblázniť,
s tebou odísť niekam,
všetko by som nechal.
Keby som bol blázon,
čo by som s tým robil?
odpoveď je prostá:
chcel by som ním zostať.
Nezverejnené posledné dve slohy piesne ‚Voda, čo ma drží nad vodou‘ z rukopisu Joža Urbana.
Okrem titulnej piesne, ktorú pre film naspieval autor jej hudby Vašo Patejdl s Veronikou Černou, v ňom zazneli 3 úplne nové skladby, všetky s textami Joža Urbana. Pieseň Zlaté časy bola v tomto filme zverejnená vôbec po prvýkrát. Skladbu Nočný jazdec naspieval a zhudobnil Lukáš Černý, ktorý nezištne skomponoval hudbu do celého filmu. Záverečnú filmovú pieseň, ktorú si v aktuálnom Rádii Dia:tón môžete vypočuť, s názvom Láska je to… naspievali Vladena Škorvagová a Ondřej Daniš, ktorý je tiež autorom jej hudby.
Ondrej Kalamár, Roman Pomajbo a Alois Marhoul prešpikovali besedu po premietnutí filmu príbehmi a malérmi z natáčania i bizarnými príhodami sprevádzajúcimi film od nápadu až po jeho vznik a zverejnenie.