Ani zďaleka to nie je prvý príspevok, v ktorom jedna z počiatočných hlásateliek Slovenskej televízie Dana Hermannová rozpráva o dňoch a rokoch po násilnom potlačení Pražskej jari. O jej priateľstve s Alexandrom Dubčekom, vodcom veľkého reformačného hnutia v Československu 60-tych rokov, o jej okamžitej výpovedi Slovenskou televíziou v roku 1968, ktorá ju označila za zradkyňu, alebo o jej opätovnom zamestnaní po Nežnej revolúcii referovali už mnohé médiá. A aj napriek tomu alebo práve preto zostávajú spomienky obľúbenej hlásateľky ponaučením, ktoré so sebou prináša veľkú dávku nádeje. Ponaučením, ktoré ukazuje, že pokiaľ v sebe nosíme dobro a odvahu, ľudskosť sa nemôže nikdy vytratiť.
V polovici 50-tych rokov navštevovala mladá matka Dana Hermannová pravidelne hodiny gymnastiky v centre Bratislavy. Všimol si ju tam tím Slovenskej televízie a urobil z lingvistky jednu z prvých hlásateliek práve vzniknutej televíznej inštitúcie.
V tento deň nemala službu. Poháňaná emóciami vstúpila Dana Hermannová 21. augusta 1968 o 10 hodine do štúdia štátnej televízie STV v Bratislave. Hlásateľka nevedela, že aj iní tam prišli z toho istého dôvodu: Všetci od režiséra po kameramana a zvukára. Spravodajský tím, prekvapený tak isto ako československá vláda vojskami Varšavskej zmluvy, si chcel splniť svoju žurnalistickú povinnosť a postaviť sa na odpor.
Spravodajská hlásateľka sa ocitla opäť na ulici pred budovou Slovenskej televízie STV. Ako sa jej odtiaľ podarilo dostať, na to sa veľmi nepamätá. Situácia bola príliš dramatická.
Dana Hermannová pociťuje ešte dodnes určitý nepokoj, keď vo vzduchu cítiť vôňu neskorých letných dní. Po potlačení revolučného hnutia Alexandra Dubčeka sa postoj mnohých československých politikov otočil o 180 stupňov. A nakoniec sa museli zodpovedať tí, ktorí sa svojimi činmi a hlasmi zasadili za „socializmus s ľudskou tvárou“. Dostala to pocítiť aj bývalá spravodajská hlásateľka. Prepustenie zo štátnej televízie STV je pre ňu trofejou jej vnútorného presvedčenia.
Po politickom obrate sa spravodajskej hlásateľke nový riaditeľ televízie v mene STV veľmi srdečne ospravedlnil. Dana Hermannová prijala ešte na takmer 20 rokov pozíciu moderátorky. O tom, aké to bolo nesmieť síce v televízii rozprávať o svojom presvedčení, ako ju ale život priviedol k ľuďom, ktorých myšlienky boli tak blízke jej vlastným, rozpráva Dana Hermannová v našich augustových reláciách Dia:tón.
Dana Hermannová | Žiť, aby videla život prekvitať
Moderátorka, spravodajská hlásateľka, klaviristka, rodinný človek a hlavne dobrá duša neľutuje nič z toho, čo počas augustových dní 1968 vyhlásila pred televíznymi kamerami a ani to, že nepodľahla politickému nátlaku. Dodnes je moderátorka pyšná na svoj postoj. „Je to súčasť môjho života. Bol to môj príspevok k spravodlivosti v spoločnosti.“
A opäť tu máme august. S 21. augustom 1968 mňa osobne, dieťa neskorých 80-tych rokov, nespája veľa. Ako mládežníčka som do detailov preskúmala zábery fotografa Ladislava Bielika, vcítila som sa do „Muža s odhalenou hruďou pred okupačným tankom“ na bratislavskom Hlavnom námestí, ako redaktorka som v roku 2014 stretla syna Alexandra Dubčeka a rozprávala som sa s ním o jeho otcovi. Vytvorila som niekoľko reportáží, navštívila výstavy o vodcovi reformačného hnutia a vo Viedni aj prezentáciu filmu o jeho živote, čítala obsiahle knihy o Pražskej jari a jej politických súvislostiach. A predsa.
Jedna otázka zostávala stále nezodpovedaná. Čo sa dialo v jednotlivých ľuďoch, keď začali v 60-tych rokoch pociťovať počiatky Dubčekovych spoločenských slobôd? Verilo obyvateľstvo naozaj v dobro v politike, v dobré úmysly vodcu akým bol Dubček? Spoločnosť poznačená postojom mocou posadnutých politikov vojnových a povojnových rokov, následné „oslobodenie“ Česka a Slovenska „veľkým sovietským bratom“, ktoré so sebou prinieslo kontrolu a roky izolácie, nemôže predsa tak optimisticky veriť snahám jedného človeka, myslela som si. Alebo áno? Je naša nádej naozaj nezničiteľná? Odpoveď na tieto otázky znie „áno“. Dostala som ju v roku 2018 od Dany Hermannovej, ktorá vtedy vo Viedni navštívila filmovú premiéru o Dubčekovej biografii. Spoznala som ju tam ako spravodajskú hlásateľku násilného potlačenia Pražskej jari, ktorá rada porozprávala aj o jej utužujúcom sa priateľstve s rodinou Dubček.
Nedávno som sa stretla s touto elegantnou, veľmi otvorenou a usmievavou dámou v jej byte v centre Bratislavy. Očakávali ma tam okrem množstva fotografií, dokumentov, ktoré mi citeľne priblížili vtedajšie obdobie, aj hodiny plné rozprávania o jej živote, od detstva poznačenom vierou v ľudské dobro. Vypočujte si rozhovor s Danou Hermannovou. So ženou, ktorá sa ako mnoho iných chopila šance a v období politickej nespravodlivosti otvorene presadzovala svoju pravdu.
České Ozvěny | Slovenské Ozveny | 9.augusta | o 13:05 | ORF2 Wien
Dana Hermannová | Leben, um Leben aufblühen zu sehen