Irena Límová | S láskou a vôľou k jednote

Rodená 89-ročná Dolnorakúšanka so slovensko-rakúskymi koreňmi sa vydala krátko pred vznikom takzvanej železnej opony do slovenskej obce Záhorská Ves. Mladá Irena Límová tak musela veľkú časť rodiny zanechať na druhom, rakúskom brehu rieky.

Táto situácia, v spojení s nekonečne sa javiacim zmyslom pre spravodlivoť, ju viedla k mnohým pokusom o oživenie cezhraničných kontaktov medzi Záhorskou Vsou a dedinkou Angern. Bojová nátura Irena Límová sa zaslúžila hlavne o zriadenie kompy cez rieku Morava, ktorá spája obe obce od roku 2001. Načúvať jej rozprávaniam človeka prenesie do čias, ktoré mladší z nás už nezažili.

Irena Límová, rodená Effelová, hovorí o jej období „vzornej pracovníčky“ a o „mýte“, ktoré sa platilo pri prechadzaní na druhú stranu Moravy po starom moste. Rozpráva o prežitej traume v dievčenskom veku, zavinenej ruskými vojakmi počas ich pochodu cez slovenské dediny, ktorý je známy ako „oslobodenie“, o tom, ako roľníckej rodine jej priateľky zobrali všetko čo mali a spomína na zážitok z noci na 21. augusta v roku 1968, keď ako nočná strážkyňa počula hrať určitú židovskú pieseň. Jej kolegovi povedala: „Túto melódiu hrajú dnes už druhýkrát, to znamená, že sa niečo stalo, povedal môj dedko.“

Vypočujte si reláciu o ľudskom osude, ktorý je obrazom vôle, odvahy a lásky. Irena Límová, držiteľka Zlatého vyznamenania Rakúskej republiky za zásluhy.

Irena Límová o súdržnosti, láske a vášni pre spravodlivé spolužitie