Vianočné koledy vo Viedni

Punč a sladké dobroty rozvoniavajú, v tlmenom večernom svetle sa ligocú vianočné ozdoby, ľudia sa stretávajú, smejú, navzájom sa zdôverujú. Stephansdom, obklopený svojimi vernými spoločníkmi, úzkymi uličkami prvého viedenského obvodu, už dáva na známosť príchod obdobia, počas ktorého by mali v ľudských srdciach zavládnuť pokoj a pohoda.

Rádio Burgenland vás dnes prevedie iba o pár uličiek ďalej, k námestiu Franziskanerplatz, jednému z najstarších častí Viedne. Kedysi sa tu nachádzal takzvaný „Oellerische Stiftungshaus“ a zabraňoval šľachte vo voľnom prejazde kočmi k obľúbenému kostolu Franziskanerkirche. V 17. stotočí bola budova zbúraná a aj preto mohlo včera toto námestie patriť viedenským Slovákom.

V skoré poobedie sa námestie okolo Mosesbrunnen pred kláštorným kostolom Sv. Hieronyma, známom aj ako Františkánsky kostol | Franziskanerkirche, zaplnilo ľuďmi z národnostnej skupiny a priateľmi slovenských adventných tónov. Veselé tváre plné očakávania začali pomaly zapĺňať lavice jedinej sakrálnej budovy vo Viedni postavenej v renesančnom štýle.

Medzičasom si môžu viedenskí Slováci užiť predvianočnú atmosféru s tradičnými slovenskými koledami každoročne. Do srdca Viedne, do kostola Franziskanerkirche, ich prináša adventný koncert „Traditionelle slowakische Weihnachten“, organizovaný viedenskou Slovenkou a znalkyňou kultúry Helenou Steiner.

Tohto roku priniesol dôverne známe a obľúbené koledy zo Slovenska profesionálny Slovenský ľudový umelecký kolektív SĽUK spolu s jeho hosťami. Od roku 1949 interpretuje ansámbel SĽUK slovenské ľudové umenie. Dodnes mala umelecká formácia možnosť nadchnúť publikum na vystúpeniach vo vyše 60 krajinách sveta na piatich kontinentoch. K SĽUKu patrí okrem tanečného súboru aj orchester ľudového umenia a spevácka skupina, vystupujúca taktiež s vlastnými hudobnými programami v sprievode profesionálnych spevákov a rôznych hudobníkov.

V tohtoročnom programe nemohli chýbať ani vianočné melódie na gajdách. Tento slovenský hudobný nástroj patrí k svetovému kultúrnemu dedičstvu UNESCO. Gajdy nie sú jediným tradičným hudobným nástrojom zo Slovenska, ktorý považuje UNESCO za hodné zachovania. Patrí k nim aj drevený fúkací nástroj Fujara. A ona sa za to v tento deň poďakovala jej čarovnou verziou „Tichej noci“.