Katharina Janoska „KriegsROMAn“ | o malých veciach, ktoré menia život

Hľadanie vlastnej identity. Moderný príbeh o jednote a autonómii. Slová rozprávajúce o spravodlivosti, obrazy ukazujúce spolupatričnosť. Katharina Janoska zaobalila v jej prvom románe často tak polarizujúce a kruto javiace sa aspekty menšín, migrácie a predsudkov do láskyplného obalu. Proces, vďaka ktorému autorka s rómskymi a tirolskými koreňmi v priebehu jej rešerše pre román a tým v spracovávaní jej vlastnej rodinnej histórie stále viac spoznávala, že odvaha, vytrvalosť, súdržnosť a hlavne láska pozitívne formujú život všetkých generácií. „KriegsROMAn. Die Geschichte einer Familie“ sa volá dielo, v ktorom Janoska spojila osudy dvoch rodín do jedného: do jej vlastného.

„Pochádzam z dvoch veľmi odlišných svetov. Ale koniec-koncov viedlo mnoho malých rozhodnutí ľudí z nich k vzniku mojej existencie a zároveň mali podstatný vplyv na môj charakter a osobnosť,“ uvažuje autorka Katharina Janoska o jej nedávno publikovanom diele vo vlastnom vydavateľstve BU&BU Verlag. Na 235 stranách opisuje rodená Neusiedlerčanka príbeh o „všetkom čo bolo a všetkom čo som,“ hovorí Janoska.

Pri dobrej a silnej káve v jej rodnom dome v Neusiedl am See rozpráva Katharina Janoska spolu s jej otcom, slávnym burgenlandským skladateľom Ferrym Janoskou, o nedobrovoľnom boji na strane národne-socialistického režimu, o túžbe po živote v bezpečí, o snoch a nakoniec o šanciach, ktoré vyplývajú zo sily a rozhodnutí predchádzajúcich generácií. Obaja rozprávajú o silnej vôli vinúcej sa naprieč ich celou rodinnou históriou. Táto vôľa by sa podľa nich nemala opierať o etnickú spolupatričnosť ani o večné utrpenie, ale o odvahu k sebaurčeniu, bez pretrhnutia vlákien vlastnej spolupatričnosti.

Ferry Janoska o týchto zážitkoch dlho nehovoril. Ale pocity riskantného úniku cez hranice prežíval opäť, keď sa v roku 2015 na burgenlandskej hranici v malom nákladnom aute brutálne zadusilo 71 ľudí na úteku. „Vtedy sa nás to hlboko dotklo. So sestrou sme sa pýtali, prečo sme mali my také šťastie a oni nie.“ Krátko potom zložil Ferry Janoska hudbu k dielu „71 oder Der Fluch der Primzahl“ Petra Wagnera. Urobil to pre týchto ľudí, ktorí boli na úteku aby mohli žiť, nie umrieť, rozpráva Ferry Janoska so sklopeným pohľadom, stískajúc šálku s kávou.

Jeho dcéra Katharina prerušuje ticho, ktoré nakrátko zavládlo v dovtedy živom rozhovore:

„Toto ‚byť Rómkou‘, do toho som sa rokmi vžila. Pričom to pre mňa nemá prvotný význam. Je to mojou súčaťou, nás všetkých, ale pre mňa a moju rodinu to nemalo veľkú hodnotu. Sme Rakúšania, sme Burgenlandčania,“ hovorí autorka, neustále s dôverným pohľadom upriamenom na jej otca.

Katharina Janoska, taktiež ORF moderátorka magazínu národnostných skupín Servus | Szia | Zdravo | Del tuha, opisuje, že si až v mládežníckom veku uvedomila existenciu rómskych koreňov jej rodiny. Ako jej mama po bombovom útoku v rómskej osade v Oberwart, Katharina bola ešte v ľudovej škole, naliehala, aby povedala, že jej otec je „Burgenlandčan“, si Janoska spomína aj v jej románe a v rozhovore dopĺňa: „Mne bolo jasné, že otec bol Burgenlandčan, pre mňa nebol nikdy ničím iným. Vtedy som naozaj nevedela, čo tým mama myslela.“

Na záložke prvého románu Kathariny Janoska čítam vetu „Často sú to práve nevýznamné malé veci, ktoré menia život a koniec-koncov vedú k tomu, čo dnes je.“ A tak sa celým dielom vinie ako červená niť hlasné upozorňovanie na cenu vlastného života a odsudzovanie predčasných úsudkov a stereotypov. Jej román je okrem toho a hlavne poctou jej skvelej rodine, hovorí Katharina Janoska. Každý deň, s každým nádychom si je vedomá, hovorí autorka, že je týmto ľuďom, jej predkom, nekonečne vďačná. Za to všetko, čím môže dnes byť.

Katharina Janoska číta s jej románu „KriegsROMAn“

Katharina Janoskas „KriegsROMAn“ | Über die kleinen Dinge, die das Leben verändern