Potreba jazykov národnostných skupín musí byť viditeľná | Karin Vukman-Artner

V školskom zákone menšín, ktorý existuje v Burgenlande od roku 1994, je zakotvené, že v každom jazyku, teda v nemčine a v patričnom jazyku národnostnej skupiny, sa má vyučovať v rovnakom rozsahu. To, že obchádzanie tohto zákona v realite zanechalo veľké medzery v paragrafoch, vie inšpektorka povinnej školskej dochádzky pre školstvo menšín Karin Vukman-Artner.

On demand | Rádio Dia:tón | 19.11.2019

Tri hodiny výuky jazyka národnostnej skupiny a k tomu každý druhý predmet, to môže byť matematika, hudobná výuka či iný predmet, aj v tomto jazyku, vysvetľuje Vukman-Artner. Podľa plánu by sa malo vyučovať v oboch jazykoch na 50% a 50%.

Teoreticky to znie veľmi dobre, ale v praxi sa musí brať ohľad na deti, ktoré jazyk neovládajú vôbec. A tých je stále viac, hlavne na severe Burgenlandu, kde deti chorvátsky už skoro vôbec nehovoria. Vyučujúci sa musia situácii prispôsobiť. Učitelia sú ochotní a motivovaní vyučovať dvojjyzyčne, ale to závisí od toho, aké deti sú v triede. Existujú heterogénne triedy s deťmi, ktoré chorváčtinu ovládajú, ale aj také, ktoré nevedia ani slovo. Okrem toho potrebujú niektoré deti špeciálnu podporu, učia sa ťažšie. Tu môže vyučujúci rozhodnúť individuálne, ako všetko do hodín zaintegruje.

V Burgenlande by mal školský jazyk menšín od roku 1994 chrániť ďalšiu existenciu jazyka na vyučovaní. Nielen v oblastiach osídlených národnostnými skupinami, ale vo všetkých burgenlandských obciach je v prípade dostatočných prihlásení výuka v jazyku národnostných skupín možná. Ale kedže v zákone stojí, že každý sa môže z takejto dvojjazyčnej výuky kedykoľvek odhlásiť, musia vyučujúci nájsť určitú rovnováhu. Samozrejme existujú rodičia, ktorí si kvalitné vyučovanie v jazyku národnostnej skupiny želajú. Z rady rodičov sa ale opätovne ozývajú aj hlasy, ktoré nemajú voči takémuto dvojjazyčnému vyučovaniu pozitívny postoj.

Vo štvorjazyčnej oblasti ako v Burgenlande by mali byť úradníci viacjazyční a hovoriť aj chorvátsky, maďarsky alebo rómsky, hovorí právnik Franjo Schruiff. Potom by bolo jasné, že každý rodič chce, aby jeho dieťa ovládalo jazyk, a to aj v písomnej forme. Je to logické, myslí si Schruiff a pripomína, prečo sa rodičia s deťmi učia doma matematiku či iné predmety. Pretože majú pocit, že deti to budú potrebovať. A keď človek niečo potrebuje, je jasné, že sa začne aj učiť. Malo by to tak byť aj s chorváčtinou. Presne tento pokrok je nutný, je si Karin Vukman-Artner istá, dostať postavenie jazykov národnostných skupín na takú úroveň, aby ich nutnosť bola viditeľná pre všetkých obyvateľov.

V aktuálnom magazíne Rádia Dia:tón bude hovoriť o tejto téme, z pozície vyučujúcich, inšpektorka povinnej školskej dochádzky pre jazyky menšín Krajskej školskej rady v Burgenlande, Karin Vukman-Artner.

„Zachovanie rakúskeho národnostnoskupinového bohatstva“ | Právnik Franjo Schruiff vyzýva ku konaniu

Súboj o môj materinský jazyk | Na čom zákon troskotá

Links

Landesschulrat Burgenland

Gesamte Rechtsvorschrift für Minderheiten-Schulgesetz für das Burgenland