Súboj o môj materinský jazyk | Na čom zákon troskotá

Slovenský magazín národnostných menšín Rádio Dia:tón upriami v budúcich reláciách pozornosť na problematiku, ktorá trápi všetky v Rakúsku žijúce autochtónne národnostné skupiny. Zabezpečenie zachovania ich jazykov, kultúrneho života, ich existencie.

On demand | Rádio Dia:tón | 5.11.2018

Kým sa viedenské národnostné skupiny dlho zasadzovali za školský menšinový zákon vo Viedni, bojovali spolkové krajiny, ktorých jazyky národnostných menšín by takýto zákon mal chrániť, s jeho uplatňovaním v praxi. Viedni a ani Burgenlandsku sa zatiaľ nepodarilo vybudovať stabilné podmienky pre ich jazykovú a kultúrnu rozmanitosť. Pritom držia niektorí angažovaní experti potrebný materiál už dlho vo svojich rukách a snažia sa o jeho citlivé zavedenie do existujúcich spoločenských a vzdelávacích štruktúr.

Burgenlandskochorvátsky právnik Franjo Schruiff, inšpektorka povinnej školskej dochádzky pre školstvo menšín Karin Vukman Artner, riaditeľka Odbornej pedagogickej školy v Eisenstadte Sabine Weisz, predseda Inštitútu národnostných skupín Stefan Pauer, predseda Poradného zboru národnostných skupín pre Slovákov Vladimír Mlynár, ako aj Karl Hanzl, predseda Poradného zboru národnostných skupín pre Čechov, predseda Menšinovej rady pre Čechov a Slovákov Pavel Rodt a Emmerich Gärtner-Horvath, predseda Poradného zboru národnostných skupín pre Rómov sú len niekoľkí z tých, ktorých si v tejto sérii reportáží „Súboj o môj materinský jazyk" | Zachovanie rakúskeho národnostnoskupinového bohatstva. Na čom tento zákon troskotá vypočujete.

Patria k tým, ktorí v práci a s celým srdcom sledujú jeden cieľ: spravodlivé dodržiavanie existujúcich zákonov, ktoré by mali chrániť zachovanie rakúskych menšín. V článku 8 rakúskeho spolkového ústavného zákona dnes stojí následovné: „Republika (spolok, kraje a obce) sa priznáva k svojej jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, ktorej nositeľmi sú autochtónne národnostné skupiny. Jazyk a kultúra, existencia a zachovanie týchto národnostných skupín musia byť rešpektované, zabezpečené a podporované.“ Dodržiavanie tohto zákona musí teda znamenať zaistenie školstva v jazykoch národnostných skupín, spolkového života národnostných skupín, ako aj ich politického zastúpenia.

To, že obchádzanie tohto zákona v realite zanechalo veľké medzery v paragrafoch, vie predseda Poradného zboru národnostných skupín pre Čechov Karl Hanzl. On sám sa narodil vo Viedni a je v tretej generácii členom českej národnostnej skupiny. Tak ako jeho rodičia a neskôr jeho deti, navštevoval aj on českú školu Komensky vo Viedni. To, že táto škola je dnes pre zachovanie jazyka národnostnej skupiny a tým aj pre ďalšiu existenciu celej národnostnej skupiny podstatná, zdôrazňuje aj predseda Menšinovej rady pre Čechov a Slovákov Pavel Rodt.