Klaus a Mečiar spomínajú vo Viedni na diskusie pod platanom

„25 rokov pokojného rozdelenia Československa | Václav Klaus a Vladimír Mečiar rozprávajú“ bola diskusia, na ktorú pozvala Rakúsko-slovenská spoločnosť k jej 25. výročiu založenia do Diplomatickej akadémie vo Viedni.

On demand | Rádio Dia:tón | 28.5.2018

Hlavnými aktérmi rozdelenia boli vtedajší predsedovia vlád, Václav Klaus v Česku a Vladimír Mečiar na Slovensku, dnes mnohými považovaní za kontroverzných politikov. Na Černopolnej ulici č. 45 v Brne stojí známa Villa Tugendhat. Od roku 2001 je zaregistrovaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva. Do československej histórie sa vila navždy zapísala v roku 1992, keď sa v nej stretli predsedovia vlád Mečiar a Klaus, aby prediskutovali priebeh rozdelenia federácie ich štátov. Po prednáškach oboch politikov vo Viedni, pri ktorých vzájomne nešetrili slovami vďaky a chvály voči partnerovi, slovenský premiér od roku 1992-1998 Vladimír Mečiar v rozhovore pre Rádio Dia:tón porozprával o jeho odhodlaní a osobných pohnútkach zmeniť takto život Slovákov, ako aj o tom ako reaguje na veľkú vlnu kritiky, ktorú so sebou priniesli a ešte stále prinášajú roky jeho vlády.

Mečiar o jeho politických začiatkoch v roku 1968 „Vtedy som si povedal, že to musím pomstiť“

Vyrastajúc v Československu v období reálneho socializmu, priniesla so sebou jar roku 1968 aj pre mladého Vladimíra Mečiara veľkú nádej: „Väčšina obyvateľstva protestovala pasívne. Ja som bol medzi tankami, rozdával som letáky, podnikal rôzne kroky proti okupantom, viedol som proti nim dva vysielače. Potom nasledovali sankcie voči mojej osobe, pretože som patril k nepriateľom socializmu a Sovietskeho zväzu,“ hovorí Mečiar.

Vtedy sa Vladimír Mečiar poddal svojmu osudu a podnikol kroky na vylepšenie svojho „zruinovaného“ kádrového profilu, ako sám hovorí, no vnútorne ho to viedlo úplne iným smerom:

„Vtedy som si povedal, že to musím pomstiť, raz príde tá pravá hodina a v rokoch 1989 a 1990 som ju videl prichádzať. Nemyslel som si, že v politike zostanem dlho. Chcel som zlikvidovať ŠtB, rozpustiť Komunistickú stranu a vrátiť sa k môjmu právnickému povolaniu. Ale ako to už býva, stalo sa niečo úplne iné.“

Referendum o rozdelení | Brzda alebo podstata?

V rozhovore s ORF v auguste 2017 povedal prominentný slovenský historik a dlhoročný predseda Slovenskej akadémie vied Dušan Kováč, že rozdelenie Československa ľudia dodnes vnímajú ako zradu, pretože parlamenty a vlády oboch federatívnych republík boli jednoducho a bez nových volieb vyzdvihnuté na inštitúcie suverénnych štátov. Obyvateľstvo bolo dlho ponechané v domienke, že referendum o rozdelení, ktoré podľa ústavy malo nasledovať, sa ešte uskutoční. Ale Klaus a Mečiar ho obišli, hovorí Kováč, pretože by pri negatívnom výsledku boli museli odstúpiť zo svojich pozícií. Vo Viedni bránili obaja protagonisti ich postup tým, že bolo potrebné rýchlejšie a efektívnejšie riešenie, aby sa rozdelenie Československa zaobišlo bez chaosu. Plánované a rýchle rozdelenie zabránilo vypuknutiu podobnej situácie aká nastala v Juhoslávii. Organizácia referenda mohla trvať aj roky, čas, ktorý im pri takýchto rozhodnutiach pripadal nebezpečne dlhý.

Mečiar s Franzom Vranitzkym

Prepojenie s Rakúskom aj po vzniku Slovenska vidí Vladimír Mečiar v určitej príkladnej funkcii susednej krajiny. „Rozprával som sa vtedy často so spolkovým kancelárom Franzom Vranitzkym, ako by sme to mohli urobiť. Aj Rakúsko bolo po vojne nemajetné, ale vďaka veľkej snahe sa Rakúšanom podarilo zarobiť si opäť kapitál a rozvíjať ho. Tak sme chceli aj na Slovensku vytvoriť prvotné zdroje a vylepšiť situáciu,“ hovorí Mečiar.

23. mája 2018 sa Václav Klaus a Vladimír Mečiar stretli na Favoritenstrasse vo štvrtom viedenskom obvode, aby si na tieto historické udalosti zaspomínali, ale aj preto, aby ponúkli odpovede na kritické otázky publika, ktoré sú, ako sa zdá, aj po 25 rokoch vysoko aktuálne. Jedna otázka sa týkala aj smrti vodcu Pražskej jari a neskoršieho politického oponenta Mečiara, Alexandra Dubčeka, ktorý podľahol následkom spornej dopravnej nehody. Vladimír Mečiar odpovedal prejavom bez emócií a zredukoval Dubčeka na jednu „z mála významných osobností Slovenska v priebehu dejín“. Dôvod tohto významu ale rečník neprezradil.

Prvý slobodne zvolený premiér Slovenskej republiky Vladimír Mečiar sa narodil v roku 1942 vo Zvolene. Ambiciózny amatérsky boxér viedol ním založenú stranu HZDS | Hnutie za demokratické Slovensko tromi legislatívnymi obdobiami. Po jej zániku v roku 2013 zanechali oveľa viac ako iba prázdnu budovu vlády na Tomášikovej ulici v Bratislave. Po začiatočných veľkých nádejách Slovákov v politika Vladimíra Mečiara, ktorý sa prezentoval ako ochranca sociálnych a národných záujmov Slovákov v Československu a získal tým v tej dobe aj titul „otec národa“, sa do tretieho vládneho obdobia názor na zakladateľa prvej Slovenskej demokratickej republiky výrazne zmenil.

Jeho autokratický a nacionalistický štýl vládnutia, ako píše nemecký magazín Der Spiegel, ako aj mnohé závažné politické a ekonomické škandály z čias jeho vlády dopomohli k trpkému pomenovaniu obdobia, k názvu „Mečiarizmus“, chápanom ako traumatické pokračovanie reálne socialistického komunizmu.

Vladimír Mečiar čelil závažným obvineniam, pretože dlho bránil vyšetreniu a objasneniu ním udelených takzvaných „Mečiarových amnestií“. Tieto udelil počas jeho legislatívneho obdobia okrem iného odsúdeným osobám zapleteným do viacerých štátnych afér. Až prijatie uznesenia o zrušení týchto amnestií Národnou radou 5. apríla a potvrdenie zrušenia Ústavným súdom SR 31. mája v roku 2017 umožnilo vyšetrovanie týchto prípadov.

Po rokoch v opozícii, pôsobilo HZDS po dobu jednej legistatívnej periódy vo Ficovej vláde so SMERom, v parlamentných voľbách v roku 2010 nezískala strana po prvýkrát potrebných 5 percent a nedostala sa tým do parlamentu. V roku 2012 sa situácia zopakovala a Mečiar v nasledujúcom roku odstúpil z pozície predsedu strany. Dodnes ale nie je ľahké ponechať krajinu, za ktorú tak energicky bojoval, jej osudu.

Podľa prieskumov z roku 2011 je Mečiar na Slovensku vnímaný už kontroverznejšie ako prezident prvého slovenského štátu, Jozef Tiso.

Bol to platan, pod ktorého skôr nechcenou ochranou Klaus a Mečiar rozhodovali o rozdelení Československa. Zaujímavé je, že sa kôra tohto druhu stromu ročne v tenkých plátkoch olupuje a zanecháva typickú nezameniteľnú mozaiku z belavých a zelenkastých vzorov. Tento strom už dnes nestojí, oznámili obaja protagonisti diskusie vo Viedni. Mnohostranná historická mozaika spolupatričnosti Česka a Slovenska ale pretrváva.