Film | Dubček ako kľúč k porozumeniu československej histórii

„Dubček | krátka jar, dlhá zima“ je prvým historickým hraným filmom, ktorý prináša udalosti Pražskej jari do kín. A to v strede apríla, na jar roku 2018, 50 rokov po historických udalostiach osudného roku 1968.

Rádio Dia:tón | 18.6.2018 | On demand

Viedeň, ktorá silné napredovanie demokratického hnutia vo vtedajšom Československu reálneho socializmu pod vedením prvého tajomníka Komunistickej strany Alexandra Dubčeka s veľkým napätím sledovala, je aktuálne pri tom.

V Diplomatickej akadémii vo Viedni si početní záujemci pozreli rakúsku premiéru produkcie slovenského režiséra Laca Halamu, „Dubček | krátka jar, dlhá zima“. V dnešnej relácii hovorí Laco Halama o hlavnej postave snímky, kľúčovej osobnosti mladej slovenskej histórie, s ktorou ho spája aj osobne veľa: o Alexandrovi Dubčekovi.

Dej sa začína politikovou poslednou jazdou autom. Alexander Dubček sedí počas jazdy do Prahy na zadnom sedadle služobného auta, pozerá sa z okna a reflektuje politické udalosti jeho krajiny. Pýta sa sám seba, prečo sú obyvatelia Slovenska, aj teraz v roku 1992, keď získali rôzne slobody a ich túžby po demokracii boli splnené, predsa len stále nešťastní. Tu film diváka privádza do kúpeľne rodiny Dubček, kde syn Milan hovorí o tom, ako si ho v škole doberajú, že jeho otec je teraz prvým tajomníkom Komunistickej strany Československa a preto „najvyšším mužom v krajine“. Diváka očakáva 86 minút plných historických dialógov a udalostí, ako aj vložených reálnych záberov z archívov, ktoré zobrazujú politika Dubčeka a Pražskú jar v roku 1968 ako aj obdobie po nej triezvo a vierohodne. Zachytená dobrácka a úprimná nátura Alexandra Dubčeka ako aj jeho neúnavný reálny pohľad na svet dodávajú filmu potrebný cit. Jeho myšlienky, sediac na zadnom sedadle auta, sprevádzajú celý film. Nakoniec vidieť auto na tej ceste, o ktorej sa divák vo vloženom texte dočíta, že je miestom mnohých nehôd a Alexander Dubček po prevrátení auta následkom nehody podľahol.

Československá produkcia „Dubček | krátka jar, dlhá zima“, s Adrianom Jastrabanom, Táňou Radeva, Vladimírom Hrabalom, Jiřím Zapletalom, Radoslavom Šopíkom, Petrom Trníkom a Ivom Novákom v hlavných úlohách, ukazuje autentický obraz histórie skromného muža, ktorý sa do politiky nehodil, od základu ju ale zmenil, opisuje režisér filmu Halama. Motivácia produkovať takýto film netkvie iba v historickej nutnosti zaoberať sa touto témou, ale aj vo vlastnom vyrastaní v Československu v čase takzvanej „normalizácie“.

Režisér Halama sa vo svojom domove v Pezinku, kde svojho času žil aj Alexander Dubček, stretol s ľuďmi, ktorí vodcu Pražskej jari osobne poznali a sprevádzali ho časťou jeho života. Umožnilo mu to nový a hlboký pohľad na Dubčekov charakter. Halama spomína: „Paradoxom je, že v ňom nebola žiadna iskra hnevu kvôli tomu čo sa mu stalo. A to, že sa nechcel pomstiť, alebo niekomu rovnako ublížiť, ako bolo ublížené jemu, je vlastne jedným z jeho najväčších odkazov. Nepociťoval potrebu pomsty. Ešte paradoxnejšie je, že sa zo strany vylúčený komunista správal vlastne ako kresťan.“

Pod záštitou veľvyslanca Slovenskej republiky v Rakúsku Petra Mišíka sa aj rakúski diváci stali svedkami historicky dôležitého filmu. Filmu, ktorý dokáže každému zviditeľniť a objasniť diskrepanciu, ktorá sa ukrýva v potlačení Pražskej jari a v ľudskom charaktere politika, ale hlavne človeka.

„Situácii po roku 1989 sme sa vo filme nevenovali, objavia sa iba tri vety, ktorých výpoveďou je, že aktuálni politici majú síce pocit, že stojí pri nich, ale nikto ho neberie vážne,“ hovorí režisér Halama.