Židovská Bratislava. So spomienkami do budúcnosti

Thomas Frankl je syn umelca Adolfa Frankla, ktorý prežil holokaust. Hrôzy národného socializmu či svoje traumy z koncentračných táborov maliar zachytil vo svojich obrazoch. Spoločne s našou redakciou navštívil svedok doby jeho rodné mesto Bratislavu, dom jeho rodiny, kde bol s rodičmi a sestrou zatknutý Gestapom, ako aj budovu Gestapa, v ktorej boli zadržiavaní.

On demand | Rádio Dia:tón | 2.4.2018

Vízie z inferna - umením proti zabúdaniu sa volá cyklus výstav, ktoré bolo možné vidieť donedávna vo Franklovej galérii ArtForum v prvom viedenskom obvode. Ako stelesnený pomník proti zabúdaniu vystupuje do dnešného dňa, verejne a súkromne zároveň, vo Viedni žijúci Thomas Frankl, ktorého ako dieťa iba tesne minul osud jeho otca, transport do koncentračného tábora.

Kým si Thomas Frankl spomína na bezútešné dni z roku 1944, stretáva aj svojich dobrých priateľov zo židovskej komunity v Bratislave. Rádio Dia:tón pripravilo sériu relácií, ktorá sa pokúša poslucháčom priblížiť neľahký osud bratislavských židov v najmladšej histórii: Židovská Bratislava. So spomienkami do budúcnosti.

Thomas Frankl stojí vysoko hore na židovskom cintoríne v Bratislave a pozoruje, ako sa v diaľke, na úpätí vrchu, vlny Dunaja pokúšajú zmiesť bolestivé spomienky na jeho detstvo.

Rodina Frankl musela v ich rodnom meste Bratislave vytrpieť ťažký osud. Pripomínajú ho aj malé lístočky s modlitbami, ktoré čakajú na ich vypočutie ukryté pod kameňmi tu na cintoríne, na hroboch niekdajších rabínov. Spolu s Boženou Rybníčkovou vystupujú dobrí priatelia na cintorínsky vrch, hore, až k hrobu starého otca Thomasa Frankla. Pochoval ho tu počas druhej svetovej vojny, keď bolo židom zakázané násť tu posledný odpočinok, otec Boženy Rybníčkovej. Navždy spojení touto smutnou udalosťou sa vybrali obaja, aj napriek ľadovému chladu v tento deň, sláviť ich spoločný tichý rituál. Zapaľujú dve sviečky, Thomas Frankl sa modlí za svojich starých rodičov.

Na začiatku cintorína, iba niekoľko metrov vzdialený, vedľa hlučnej štvorprúdovej rýchlostnej cesty, ktorá delí hradný múr od Dunaja, stojí významný pamätník bratislavského židovstva. Hrob rabína Chatama Sofera. Kedysi sa tu nachádzal rozľahlý židovský cintorín, dnes ním vedie trať električky. Po prelome tisícročí, kedy sa bratislavská mestská správa začala viac starať o židovské pamätníky, tu vzniklo moderné pamätné centrum. Od roku 2002 tu proti zabudnutiu na zločiny národného socializmu výstažne stojí vysoký čierny hranol. V strede je rozštiepený, vnútrajškom sa vinie cesta dole, vedúca do tmavej miestnosti, nachádzajúcej sa priamo pod sklenenými náhrobnými kameňmi. O niekoľko schodov nižšie ležia po desaťročia zanedbávané náhrobky veľkých učencov židovstva v regióne. Pri ťažkej železnej bráne komplexu, navrhnutej architektom Martinom Kvasnicom, nás očakáva Ivan Stažko, ktorý je zodpovedný za prehliadky pamätníkom. Rozpráva nám o význame rabína Chatama Sofera pre židovskú komunitu a o jeho prepojení s Viedňou.

S Thomasom Franklom opúšťame čierny komplex pri rýchlostnej ceste a túlame sa bratislavskými uličkami, smerom do blízkeho centra. Podchod dnes spája obe časti bývalej židovskej štvrte v Bratislave. Veľké časti boli počas renovácií mesta v časoch reálneho socializmu zbúrané a padli za obeť výstavbe rýchlostnej cesty, ktorá dodnes vedie naprieč centrom hlavného mesta. Je to síce bolestivé, ale stalo sa to už veľmi dávno, spomínajú zastupitelia židovskej komunity. Thomas Frankl ich po dlhom čase opäť stretol v uličkách mesta jeho detstva. Fero Alexander, podpredseda Židovskej obce v Bratislave a Ivan Pasternák, lektor Židovského komunitného múzea v Bratislave. Vo dvore staromestského domu opisujú ich priateľovi výstavu, ktorá sa v súčasnosti nachádza v priestoroch nad nimi.

Vo dvore Galérie Nadácie SLOVAK PRESS PHOTO, neďaleko vtedajšieho rodinného domu Thomasa Frankla, odolávajú traja priatelia nepredstaviteľne hroznému osudu ich rodín. Dnešná čestná návšteva Thomas Frankl sa dozvedá o výstave fotografií, ktorú je v galérii možné vidieť ešte do 20. apríla. Projekt „Tváre života“ je o ľudoch, ktorí prežili holokaust a o obyvateľoch zariadenia pre seniorov židovskej náboženskej obce Ohel David v Bratislave.

Židovské obyvateľstvo v Bratislave. Osud, ktorý bol po prvýkrát spísaný v roku 1291, keď Bratislava získala mestské právo. Po celé stáročia sprevádzala židovská komunita život v meste na Dunaji a ešte pred druhou svetovou vojnou tvorila asi desať percent celkového obyvateľstva. Od týchto čias zavládlo pre túto komunitu pochnúrne obdobie. Pre Slovensko začalo pred skoro 100 rokmi, v roku 1939, založením Slovenského štátu s premiérom Jozefom Tisom. Thomas Frankl zostáva stáť pred zelenou budovou v centre Bratislavy, neďaleko Michalskej brány. Je to dom jeho rodiny, dom na Ventúrskej ulici, v ktorom bola na jeseň v roku 1944 celá rodina Frankl zatknutá Gestapom.

Thomas Frankl hovorí v cykle „Židovská Bratislava“ na Rádii Dia:tón o vtedajšom zatknutí, strachu a hrozných spomienkach na obdobie druhej svetovej vojny. Po tom, ako ich tesne minulo odvlečenie do koncentračného tábora, strávil spolu so sestrou toto ťažké obdobie v úkrytoch.

Troch priateľov, Thomasa Frankla, Fera Alexandra a Ivana Pasternáka budeme sprevádzať v uličkách, ktoré majú pre židovské obyvateľstvo v Bratislave veľký význam. Fero Alexander, podpredseda Židovskej náboženskej obce v Bratislave porozpráva o vývoji kultúry pamäti v meste a Ivan Pasternák, lektor Komunitného múzea v Bratislave, vysvetlí význam domu seniorov v jeho komunite.

Hudobné dojmy dnešnej relácie pochádzajú od bratislavskej skupiny Preßburger Klezmer Band, ktorej členom je aj syn Fera Alexandra, Samo Alexander. Skladby zachytávajúce výnimočne dobre náladu so všetkým jej smútkom a chuťou žiť dnešnej židovskej komunity v Bratislave sú z ich CD Preßburger Special.

Links

Pressburger Klezmer Band
Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej Republike
Synagoga Bratislava
Múzeum židovskej kultúry