„Vždy niečo stratia a niečo získajú...

... ale nikdy nezískajú všetko, čo by mali mať," hovorí profesor z Ústavu romologických štúdií univerzity v Nitre René Lužica o rómskej národnostnej skupine na Slovensku a jej osude od roku 1918 do dnes.

On demand | Rádio Dia:tón | 23.10.2017

Lužica je hosťom aktuálnej relácie Rádio Dia:tón. Začiatkom septembra referoval v rámci výstavy „Millionaires of time“ týkajúcej sa rómskej národnostnej skupiny na Slovensku, vo viedenskom Volkskundemuseum práve o tejto minorite. Prednáška k téme, ktorá ho sprevádza už od štúdijných rokov, mala názov “Roma in der Slowakei. Ein kulturhistorischer Streifzug“. Pred ňou si pán Lužica našiel čas na dojemný rozhovor pre Rádio Dia:tón. Profesor René Lužica sa v prednáške vrátil do doby Slovenského štátu, v ktorom vládla nútená práca a vraždenie rómskej menšiny po Slovenskom národnom povstaní.

Situácia menšiny v čase reálneho socializmu je sprevádzaná nútenou asimiláciou, ako aj zanedbávaním jej koreňov. Veľké motto rovnocennosti pripravilo Rómov na Slovensku o ich identitu. Po tomto období plného zamestnania nasledovala vysoká nezamestnanosť po Nežnej revolúcii, zdravotné ťažkosti a nevzdelanosť.
Aj keď po roku 1990 vznikli rôzne menšinové médiá, samosprávny Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ako aj univerzitný Ústav romologických štúdií v Nitre, je dnes neisté, ako sa situácia tejto po stáročia utláčanej a diskriminovanej skupiny bude vyvíjať ďalej. Riešenie sa pravdepodobne nachádza v neustálom hľadaní a vytváraní ciest, naznačuje profesor Lužica.

Elena Lacková hrá podstatnú úlohu v literatúre a v najmladšej histórii Rómov na Slovensku. V autobiografii spísanej Milenou Hübschmannovou si z pohľadu členky národnostnej skupiny spomína ako na vojnové tak na povojnové obdobie z rokov 1945 až 1968. Držiac sa jej spomienok, rozprával pán Lužica podrobne o vtedajšom zrovnoprávnení všetkých občanov, likvidácii kočovného spôsobu života, snahe o sociálnoekonomické vyrovnanie s ostatným obyvateľstvom, ako aj o takzvanom “riešení cigánskej otázky".

Od roku 1974 do 1989 prišli prvé vedecké výskumy, priznanie určitých etnických špecifík a Rómovia boli uznaní ako etnografická skupina.

Po roku 1989 bola rómska národnosť uznaná českou a slovenskou vládou, vznikli rómske a prorómske subjekty, ale aj smutné skutočnosti ako vysoká nezamestnanosť a segregovanosť, rozpráva pán Lužica v rozhovore s Yvonne Strujic.