Umrela odbojová bojovníčka Irma Trksák
Irma Trksák, pochádzajúca z politicky aktívnej sociálnodemokratickej robotníckej rodiny, upísala až do konca svoj život aktivitám nabádajúcim ľudstvo k ostražitosti a autenticite.
Österreichische Lagergemeinschaft Ravensbrück und FreundInnen
Viedenská česká a slovenská národnostná skupina medzi rokmi 1939-1945
Roky druhej svetovej vojny boli vo Viedni sprevádzané protičeskými akciami, školy boli zavreté, budovy českých spolkov skonfiškované, noviny zrušené. Viedenskí Česi a Slováci tvorili významnú časť sociálnodemokratického odboja proti nacionalistickému režimu. Medzi rokmi 1940 a 1945 nacisti popravili 69 Viedenských Čechov, označených za napriateľov národa, ktorých dnes na Viedenskom centrálnom cintoríne pripomína pamätník odhalený v roku 1946, iniciovaný Československou sekciou KPÖ.
Už odmalička sa kritický duch Irmy Trksák angažoval v českom robotníckom športovom spolku, pod ktorého plášťom neskôr organizovala odbojové akcie. Kvôli viacerým požiarom a pokusom podpaľačstva, symbolom protestu a vzbury voči neľudským zaobchádzaním nacistov s mnohými etnickými a sociálnymi skupinami, bola Irma Trksák v roku 1941 zatknutá Gestapom. Jeden rok musela, tak ako jej priateľka Antonia Bruha | bojovníčka odboja z národnostnej skupiny Viedenských Čechov, vydržať zadržiavaná v samoväzbe vo vykričanom viedenskom policajnom väzení Rossauer Lände.
Koncom septembra 1942 bola deportovaná do ženského koncentračného tábora Ravensbrück. 132.000 žien vyše 40 národností bolo medzi májom 1939 a aprílom 1945 zavlečených do Ravensbrücku a do jeho vedľajších táborov. Počas jedného z takzvaných pochodov smrti sa Irme Trksák podarilo utiecť.
Österreichische Lagergemeinschaft Ravensbrück und FreundInnen
Výber z „Ich weiß, was ich wert bin! Irma Trksak - Ein Leben im Widerstand“
„My deti sme pomáhali s otcom šíriť zakázané robotnícke noviny. Vydával ich Otto Bauer v Brne a my sme ich vo Viedni tajne rozdávali. Moji súrodenci a ja sme boli v odboji aktívni už odmalička. Aj v českých školách školského spolku Komensky sme mali výuku politiky. Môj otec bol členom Sociálnodemokratickej robotníckej strany | Českej sekcie. Zrušenie parlamentu a rozbitie všetkých strán bolo pre nás alarmujúcim signálom a začiatkom boja proti diktatúre. Ale nerátali sme s tým, že fašizmus by mohol byť ešte brutálnejší.“
Do vysokého veku bolo pre túto Viedenskú Slovenku srdcovou záležitosťou rozprávať hlavne mladým o jej osude a zážitkoch a tým zaostriť ich perspektívu ohľadne ľudskosti, demokracie a slobody.
Ako pamätníčka navštívila, okrem mnohých iných vzdelávacích inštitúcií, v roku 2008 aj jej bývalú školu, ktorá jej bola blízka ako školáčke a neskôr aj ako učiteľke: Školu Komenský vo Viedni.
Vo vydavateľstve Mandelbaumverlag vyšlo v roku 2007 spísané životné rozprávanie Irmy Trksák: „Ich weiß, was ich wert bin! Irma Trksak - Ein Leben im Widerstand“ autorky Cécile Cordon.
Neskoré ocenenie Irmy Trksák Rakúskou republikou
Poobede 10. februára v roku 2016 bola účastníčka protifašistickéo odboja Trksák v Kongresovej sále Spolkového kancelárskeho úradu ocenená strieborným štátnym vyznamenaním Rakúskej republiky. Namiesto Irmy, ktorej zdravotný stav jej v tom čase už neumožnil zúčastniť sa slávnosti, prevzal ocenenie jej syn Ludwig. Počas odovzdávania vyznamenania a listiny ministrom kultúry a ministrom Spolkového kancelárskeho úradu Josefom Ostermayerom, Ludwig Trksák vyjadril svoje poľutovanie, že toto ocenenie prichádza tak neskoro.
Na to, aby sme si odvahu a nasadenie Irmy Trksák za ľudské a spravodlivé spolunažívanie vzali za vzor, je ale každý moment tým správnym.