Múzeum holokaustu v Seredi | zviditeľňuje krutosť a žiaľ

„Ide skutočne o slovenský holokaust na území Slovenska, pretože slovenská vláda počas druhej svetovej vojny dobrovoľne organizovala deportácie, dobrovoľne sa na nich podieľala a vyviezla v tomto období veľké množstvo ľudí, ktorých sa dobrovoľne zbavila,“ hovorí Matej Beránek z Múzea holokaustu v Seredi v rozhovore pre Rádio Dia:tón.

On demand | Rádio Dia:tón | 2.1.2017

Sereď. Idylické západoslovenské mestečko, ležiace na brehu Váhu. Tiché vlny rieky rozprávajú ale hrozný príbeh o krutých oceľových stopách čižiem Hlinkovych gardistov, o dňoch a nociach plných chladu a strachu, o pričniach, pod ktorými sa ukrývali deti a o tisícoch zlomených duší. Kus histórie, o ktorej verejné spracovanie sa Sereď snaží hlavne od poslednného roku.

Presne rok ubehol od otvorenia dverí prvého múzea holokaustu na Slovensku. Nachádza sa v Seredi, v areáli, ktorý počas druhej svetovej vojny slúžil tým najtemnejším udalostiam v histórii posledného storočia - využívaniu pracovných síl ľudí v neľudských podmienkach a ich selektovaniu na transport do smrteľných táborov aké boli v Poľsku.

Matej Beránek pracuje v Múzeu holokaustu v Seredi ako kultúrno-propagačný manažér. On priniesol smutné osudy slovenských Židov formou prednášky do Dokumentationsstelle für ost- und mitteleuropäische Literatur | DOML vo Viedni. Tesne pred jeho prednáškou si pán Beránek našiel čas a opísal krutosť vtedajšieho obdobia aj pre Rádio Dia:tón.

Viac ako 57.000 obetí

Viac ako 57 000 Židov zo Slovenska bolo deportovaných v rámci prvej vlny do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov na okupovanom území Poľska. Jedna časť transportov, viac ako 18 000 ľudí, išla do Auschwitzu a druhá časť, 39 000 odišla do Lublinskej oblasti. Zo Serede v tom čase deportovali viac ako 4000 Židov. Väčšina z nich bola zavraždená počas tejto prvej vlny deportácií.

Následovne bola organizovaná ešte druhá vlna deportácií, ktorá zahŕňala viac ako 11 000 deportovaných. Počet židovských obetí zo Slovenska je celkovo až 70 000.

Hlavnou úlohou je vzdelávanie

Počas prvého roku pôsobenia sa Múzeum holokaustu tešilo z nespočetného množstva školákov a školáčiek so záujmom o nahliadnutie do tejto časti slovenskej histórie, o ktorej sa na Slovensku dlhú dobu v takomto rozmere nevyučovalo.

„Až tento rok vyšlo odporúčanie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, aby školy navštevovali takéto miesta, ktoré sú spojené s vtedajším ‚riešením židovskej otázky na Slovensku‘,“ tak vedec Matej Beránek.

Veľkou vzdelávaciou oblasťou múzea je aj Slovenský štát počas druhej svetovej vojny pod fašistickým vedením Jozefa Tisa, ktorý označoval každú inú národnosť na Slovensku, či už Čechov, Židov alebo každého, ktorý inak zmýšľal.

Beránek | „Človek to asi nikdy nepochopí“

Hlavne po posledných voľbách v roku 2016, v ktorých sa do parlamentu dostala strana túžiaca po Tisovom Slovenskom štáte, je dôležité, priblížiť mládeži krutosť tejto doby, bezľútostné vraždenie a týranie rodín, nielen jednej menšiny. Bez stabilnej demokratickej vlády sa krajina ľahko dostane späť do čias odpočúvania a vraždenia. Veľkou otázkou večera v Dokumentačnom archíve pre stredo- a východoeurópsku literatúru bolo, ako to vôbec bolo možné a prečo určití voliči opäť po niečom takom túžia:

„Mňa vždy zaujíma to, prečo sa rozhodli pre fyzickú likvidáciu nielen Židov, ale všetkých ideologických nepriateľov nacistického režimu. Že sa odhodlali na masové vraždy mužov, žien a detí. Tomuto sa snažím porozumieť, ale človek to asi nikdy nepochopí,“ dodáva Beránek.