Umenie ako bezbariérový dialóg

Mladý viedensko-slovenský umelec Robert Gabris sa vo svojich dielach venuje osobnej životnej ideológii, sociálne spravodlivej spoločnosti. Jeho veľký záujem patrí anatómii tela, symetrii, presnosti a perfektnému stvárneniu v jeho tvorbe. V aktuálnom magazíne Rádio Dia:tón hovorí o umení, ktoré chce búrať bariéry.

On demand | Rádio Dia:tón | 27.6.2016

To všetko sa Gabrisovi darí zosúladiť v jeho medirytinách. Druhu umenia, ktoré neodpúšťa žiadne chyby. Presne tak, ako aj vpichy na jeho tele. Robert Gabris si vyhŕňa rukávy. Na predlaktiach sa objavia niekoľké kresby. Natrvalo vpálené línie jemne prekrývajú miesta na jeho koži. „V mojom živote ide o symetriu, rovnováhu a kontrolu nad sebou samým. To je môj koncept“.

Tetovanie predstavuje pre Roberta Gabrisa aj určité spojenie s jeho otcom, ktorého síce nikdy nespoznal, ale od 14 rokov začal dostávať listy s kresbami, v ktorých spomína aj to, že veľa tetoval. „A tak som chcel aj ja vlastné tetovanie.“ To bol ten moment, po ktorom si sám do kože vpichol modrú farbu. Tento moment výrazne ovplyvnil Robertov pohľad na vnímanie tela. Jeho neustále premýšľanie nad bytím umelec prehlbuje aj tým, že svoju pozornosť upriamuje na rómsku problematiku v Európe. „Tu mi pomáha maľba. Prostredníctvom nej sa venujem problematike a dokážem sa k téme vyjadriť," hovorí Gabris.

Povinnosť, zmeniť situáciu

Robert Gabris žije už 10 rokov vo Viedni, v meste, do ktorého prišiel kvôli štúdiu na Akademie der Bildenden Künste. Tu sa s menšinami zaobchádza inak, hovorí Gabris, ako na Slovensku. Ale pribúdajúci rasizmus na verejnosti vo Viedni maliar sleduje s obavami. „Na Slovensku som mal veľa problémov a mnohé fyzické a verbálne konflikty iba preto, že som Róm. Ale aj vo Viedni cítim denne na ulici stále väčšie vylúčenie, anticiganizmus. Preto je pre mňa ako umelca veľmi dôležité prevzať túto úlohu a o aktuálnej situácii verejne hovoriť. Som jedným z mála Rómov, ktorí majú moc a možnosť, tieto veci ovplyvniť, poukázať na ne.“

„Spolunažívanie funguje a je dokonca pekné! Učíme sa z histórie, navzájom. Človek by sa nemal stále uzatvárať do seba, s klapkami na očiach hľadieť iba dopredu. Toto nie je cieľom bytia, myslím si,“ hovorí umelec.

Gabris | Prečo sú ľudia zlí?

Robert Gabris vyjadruje svoje obavy, že sa zabudne na históriu a tá sa zopakuje. „Mám strach, že raz dostanem nejakú nálepku kvôli mojej etnickej príslušnosti. Nerozumiem, prečo sú ľudia takí zlí. Často sa snažím porozumieť týmto iným názorom, ale nedokážem to.“ Média a politika majú moc zmeniť veci, hovorí Gabris. S jeho filozofickými dielami sa mu darí nabádať ľudí k úvahám. A presne to je podla neho kľúčom všetkého. Pretože umenie existuje len vtedy, keď má pozorovateľa. Je to zlúčeniena umu, atmosféry a moci sprostredkovania. Robert Gabris sa pokúša vo svojom umení o vybudovanie priameho bezbariérového dialógu s proťajškom a tým vyjadriť svoje názory a ciele: Pokojné a férové spolužitie. Jeho diela, ktoré sprostredkovávajú presne to isté, precestovali s workshopmi a výstavami celý svet.

„Das blaue Herz“ Roberta Gabrisa

Links

Robert Gabris
Landesgalerie Burgenland | Romane Thana