Detské hlasy pri spomienke v Barankaparku

Tohto roku oslavujeme 70 rokov oslobodenia od nacistického režimu. Aj spomienka na od tial deportovaných Rómov a Sinti v Barankaparku sa niesla v duchu spomínaného jubilea. Okrem Harriho Stojky a Moša Šišića patrí k slávnostnému programu už niekoľko rokov aj vystúpenie detského chóru speváčky, viedenskej slovenky Ivany Ferencovej.

On demand | Rádio Dia:tón | 25.5.2015

Dnešný viedenský Belgradplatz v 10. viedenskom obvode, na ktorom sa nachádza Barankapark, bol do roku 1942 zimným útočiskom mnohých rodín Rómov a Sinti. Iba počas jedného dňa sa stali rodiny žijúce na bývalej Hellerwiese obeťami protirasistických opatrení nacistického režimu.

Väčšina sa už nikdy nevrátila, bola deportovaná, zbavená života. Spomienka na tragický osud rómskych rodín sa tohto roku konala už po 7. raz v Barankaparku. Baranka bola stará mama Monga Stojky a prastará mama Harriho Stojky.

Hudobníčka Ivana Ferencová sa už niekoľko rokov venuje tvorbe hlasu, školskej ako aj mimoškolskej práci s deťmi a sústreďuje sa pritom na zachovanie rómskej kultúry. Okrem ženského chóru „Die Frauen in Weiß“ a detského chóru sa Ivana Ferencová stará v Amerlinghaus aj o jednu výnimočnú študentku spevu. Desaťročnú Sáru. Spolu s učiteľkou Ivanou sa mladá speváčka teší z jej už teraz početných vystúpení. Pieseň, s ktorou sa prespievala do sŕdc publika v Burgtheater, opäť zaspievala pre Rádio Dia:tón naživo v Barankaparku.

Začiatok spomienkovej slávnosti v Barankaparku vytvorila Ivana Ferencová s jej detským chórom žiakov a žiačok z ľudovej školy Vereinsgasse. Učiteľka spevu a jej zverenci predviedli na javisku za sprievodu ich hudby veľmi výnimočné dielo.

Ivana v súčasnosti navštevuje štúdium na konzervatóriu, vyučuje spev, vedie jej chóry a aktívne pôsobí aj na mnohých iných projektoch. Umelkyňa pritom upozorňuje na to, že hudobné nadanie Rómom nie je dávané do vienka.

Viac o Ivane Ferencovej a jej melodickej práci pre otvorenu spoločnosť a proti rasimzu v aktuálnom magazíne rádio Dia:tón.