V zahraničí rastie počet vzdelávacích centier pre miestnych Slovákov

Slovenské deti, ktoré žijú v zahraničí a nemajú možnosť učiť sa po slovensky v škole, môžu využívať služby vzdelávacích centier. Ich počet z roka na rok rastie, uviedol pre TASR Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ).

„V súčasnosti evidujeme výrazný trend v zakladaní stále nových vzdelávacích centier,“ povedal Ľudovít Pomichal z ÚSŽZ. V nich dobrovoľníci vyučujú slovenský jazyk, slovenské reálie a históriu.

Amt für in Ausland lebende Slowaken (Logo) mit Bildern von Bratislava
www.slovaci.hu

„Je potešiteľné, že u rodičov, ktorí opustili Slovensko v ostatnom období, je badateľná čoraz väčšia snaha o udržanie slovenských koreňov, slovenskej identity a väzieb s materskou krajinou, ktorú pretavujú do svojich detí,“ priblížil Pomichal.

Podľa Vladimíra Skalského, predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí, centrá lákajú aj tých, ktorí sa predtým v slovenskej komunite neangažovali. Často sa prihlásia, aby sa ich deti mohli učiť po slovensky. „V prípade, že deti majú len slovenské občianstvo, núti ich k tomu aj zákon, deti musia absolvovať skúšky na Slovensku,“ vysvetlil.

Menšia ochota učiť sa po slovensky môže byť v rodinách, kde zo Slovenska pochádza len jeden z partnerov. „Sú rodiny, v ktorých každý rodič hovorí na dieťa svojím jazykom a to je potom od raného detstva prirodzene bilingválne, deti to zvládajú bez najmenších problémov, sú na to aj štúdie odborníkov,“ hovorí Skalský s tým, že sú i rodiny, v ktorých sa hovorí len jazykom krajiny, v ktorej žijú, cieľom rodičov je nevyčnievať.

K rozvoju slovenčiny v zahraničí podľa úradu prispievajú aj médiá. V Rakúsku, Švédsku, Švajčiarsku, Francúzsku a Austrálii sa dajú nájsť časopisy písané po slovensky. V Austrálii rozhlas vysiela hodinovú reláciu v slovenčine, v Chicagu už štyri roky funguje internetové rádio.

Podľa odhadov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí najviac Slovákov žije v USA, približne 750.000. Takmer 110.000 ich je vo Veľkej Británii, 56.000 v Kanade. V štátoch západnej Európy a v zámorí sú Slováci vnímaní ako migranti, nie národnostná menšina, preto nemajú možnosť vo svojom jazyku komunikovať s úradmi ani študovať.

Zdroj: TASR