Dnes by oslávila Irma Trksák 100 rokov | syn Ludwig spomína

„Ravensbrück bolo prvé trojslabičné slovo, ktoré som poznal. ‚Ravensbrückerinnen‘, priateľky mojej matky boli všetky mojimi tetami a cítil som sa medzi nimi výborne, boli ku mne veľmi milé. Znie to určite zvláštne, ale bol som presvedčený, že v tom Ravensbrücku muselo byť veľmi pekne,“ rozpráva Ludwig Trksák, syn pamätníčky a odbojovej bojovníčky v druhej svetovej vojne Irmy Trksák.

On demand | Rádio Dia:tón | 2.10.2017

Presne dnes, 2. októbra, by sa preživšia koncentračného tábora v Ravensbrücku, spoluzakladateľka a dlhoročná sekretárka spoločnosti Österreichischen Lagergemeinschaft Ravensbrück dožila jej stých narodenín. V roku 2016 prevzal za svoju matku jej syn Ludwig vysoké vyznamenanie od spolkového ministra Ostermayera. Irma Trksák bola za jej zásluhy ocenená strieborným štátnym vyznamenaním Rakúskej republiky. V tejto dobe nebola už ale schopná opustiť jej byt.

Irma Trksák bola pred druhou svetovou vojnou učiteľkou na škole Komenský vo Viedni, ktorú predtým absolvovala už ako žiačka. Učiteľka športu školy Komenský na Vorgartenstrasse bola aj nadanou športovkyňou v telovýchovnom spolku Sokol. Po zakázaní pôsobenia škôl Komensky vo Viedni nacionálnymi socialistami, začala Irma Trksák študovať Slavistiku na Viedenskej univerzite. Počas väzenia v koncentračnom tábore Ravensbrück bola nútená pracovať pre firmu Siemens. Podnik, pre ktorý pracovala opäť aj neskôr, po vojne, ako mladá matka, vo Viedni. Vtedy hrala Irma Trksák volejbal v legendárnom tíme spolku Sokol, spomína jej syn Ludwig.

Irma Trksák začala hneď po „Anšluse“ Rakúska k Nemecku v roku 1938 aktívne pôsobiť v československom odboji. Spomedzi Viedenských Čechov a Češiek sa vtedy sformovali viaceré odbojové skupiny, a to hlavne z dôvodu silnejúceho tlaku asimilácie. Najväčšia z týchto skupín bola tá – Viedenským Gestapom označovaná ako – „Česká sekcia KPÖ“, ku ktorej patrila aj Irma Trksák. Aj keď bolo vedenie tejto skupiny komunistické, pochádzali členovia z celého politicky ľavicového spektra. Mnohí sa poznali už roky z českého robotníckeho telovýchovného spolku, v ktorom bola zo sociálnodemokratickej rodiny pochádzajúca Trksák predcvičovateľkou pre ženy. Spoločne s jej priateľom Ludwigom Stepanikom (1918–1944, spáchal v koncentračnom tábore Mauthausen Klagenfurt-Lendorf samovraždu) sa Irma Trksák zúčastnila na vzniku a šírení letákov. Skupina sa podieľala aj na mnohých útokoch výbušninami či požiaroch proti inštitúciám Wehrmachtu. Irma Trksák rozpráva o týchto udalostiach aj v jej v roku 2007 vo Viedni publikovanom rozprávaní od Cecily Cordon s názvom „Ich weiß, was ich wert bin! Irma Trksak – Ein Leben im Widerstand“.

Ludwig Trksák vie, že jeho meno je Irminou láskyplnou pamiatkou na jej vtedajšieho priateľa Ludwiga Stepanika. O jeho menovcovi mu ale vždy rozprávala iba opatrne, v útržkoch.

Už odmalička sa kritický duch Irmy Trksák angažoval v českom robotníckom športovom spolku, pod ktorého plášťom neskôr organizovala odbojové akcie. Kvôli viacerým požiarom a pokusom o podpaľačstvo, symbolom protestu a vzbury voči neľudským zaobchádzaním nacistov s mnohými etnickými a sociálnymi skupinami, bola Irma Trksák v roku 1941 zatknutá Gestapom. Jeden rok musela, tak ako jej priateľka Antonia Bruha | bojovníčka odboja z národnostnej skupiny Viedenských Čechov, vydržať zadržiavaná v samoväzbe vo vykričanom viedenskom policajnom väzení Rossauer Lände.

Koncom septembra 1942 bola deportovaná do ženského koncentračného tábora Ravensbrück. 132.000 žien vyše 40 národností bolo medzi májom 1939 a aprílom 1945 zavlečených do Ravensbrücku a do jeho vedľajších táborov. Počas jedného z takzvaných pochodov smrti sa Irme Trksák podarilo utiecť.

V roku 1947 vypovedala Irma Trksák ako svedok v Hamburgských procesoch o Ravensbrücku. V tom istom roku patrila k zakladajúcim členom Österreichischen Lagergemeinschaft Ravensbrück, pre ktorú pracovala v rokoch 1984 až 2005 ako sekretárka. Trksák, dlhoročná členka výboru Internationales Ravensbrück-Komitee, bola od začiatku aktívna aj v KZ-Verband; medzi 1945 a 1968 bola členkou KPÖ.

O tom, čo všetko musela po zatknutí vo väzení v Ravensbrück a neskôr v koncentračnom tábore vydržať, sa dozvedel Ludwig až neskôr a nie z úst svojej matky. Ani rodina po vojne nerozprávala o osudných činoch ich dcéry Irmy.

Jej dobrá pozícia na československom veľvyslanectve ako aj úzka identifikácia s českým životom vo Viedni aj v povojnovom období boli dôvodmi, prečo sa po druhej svetovej vojne nepresťahovala na Moravu ako jej rodičia. K slovenskej rodine mali Trksákoví neskôr už iba slabý vzťah.

Matka Irmy Trksákovej bola maďarská Slovenka, jej otec bol tiež zo Slovenska. Pár sa spoznal vo Viedni a neskôr sa rozhodol poslať všetky tri deti do školy Komensky. Do školy, ktorá bola od ľudových tried až po maturitu česká a mala výbornú povesť. Malo to deťom umožniť solídny štart do dospelsoti.

Do vysokého veku bolo pre túto Viedenskú Slovenku srdcovou záležitosťou rozprávať hlavne mladým o jej osude a zážitkoch a tým zaostriť ich perspektívu ohľadne ľudskosti, demokracie a slobody.

Ako pamätníčka navštívila, okrem mnohých iných vzdelávacích inštitúcií, v roku 2008 aj jej bývalú školu, ktorá jej bola blízka ako školáčke a neskôr aj ako učiteľke: Školu Komenský vo Viedni.

Poobede 10. februára v roku 2016 bola účastníčka protifašistickéo odboja Trksák v Kongresovej sále Spolkového kancelárskeho úradu ocenená strieborným štátnym vyznamenaním Rakúskej republiky. Namiesto Irmy, ktorej zdravotný stav jej v tom čase už neumožnil zúčastniť sa slávnosti, prevzal ocenenie jej syn Ludwig. Počas odovzdávania vyznamenania a listiny ministrom kultúry a ministrom Spolkového kancelárskeho úradu Josefom Ostermayerom, Ludwig Trksák vyjadril svoje poľutovanie, že toto ocenenie prichádza tak neskoro.

Na to, aby sme si odvahu a nasadenie Irmy Trksák za ľudské a spravodlivé spolunažívanie vzali za vzor, je ale každý moment tým správnym. „Po celý život, odkedy som ju poznal, mala vždy 2 priania: to prvé, aby už na svete nebol ani jeden koncentračný tábor, a to druhé, aby sa mal jej syn dobre. To boli jej dve životné úlohy,“ spomína si s dojatím syn Ludwig.

Yvonne Strujic navštívila Ludwiga Trksáka na jeho pracovisku vo Viedni.