Pamätná tabuľa v Engerau | Viac ako spravodlivosť

Ako tichí svedkovia, niesli vlny Dunaja žiaľ židovských mužov, väznených v bývalom tábore nútených prác v Engerau. Otrocká práca, hlad, zima a týranie sú iba slová, ale rany, ktoré sa za nimi skrývajú, pália navždy. 2000 maďarských Židov bolo zadržiavaných na území dnešnej Petržalky, vtedajšieho Engerau, v barakoch a v neľudských podmienkach, keď práve nemuseli pracovať na stavbe „Südostwall“.

On demand | Rádio Dia:tón | 10.4.2017

Príbehu viac ako 100 zavraždených ľudí, ktorí boli v roku 1945 v tieni národného socializmu brutálne zbavení života, venovala historička Claudia Kuretsidis-Haider z inštitúcie Zentrale österreichische Forschungsstelle Nachkriegsjustiz am Dokumentationsarchiv des Österreichischen Widerstandes pamätník: „Už to robím 17 rokov, ale na zármutku sa nič nemení,“ hovorí historička Kuretsidis-Haider a pridáva:

"Mnohí umreli na následky hladu, zimy a týrania, alebo boli zavraždení Viedenskými SA či politickými vodcami. Viac ako 100 mužov prišlo koncom marca v roku 1945 v rámci ‚smrtiaceho pochodu‘ z Engerau do Bad Deutsch-Altenburg o život.

Vo vedľajšej budove dnešnej reštaurácie Leberfinger - na Viedenskej ceste v Petržalke, priamo na dunajskej promenáde – sa nachádzala jedna z častí tábora. Židia boli ubytovaní v bývalej konskej stajni. V rámci evakuácie tábora Engerau zlikvidovalo z príslušníkov Wachmannschaft zostavené špeciálne komando najmenej 13 väzňov tábora Leberfinger.

Ani viac ako 70 rokov neskôr nepripomínalo v reštaurácii Leberfinger vôbec nič obete týchto zločinov. Vďaka iniciatíve Zentralen österreichischen Forschungsstelle Nachkriegsjustiz bol konečne 29. marca 2017 umiestnený a odhalený symbol spomienky. Nemal by pripomínať iba zavraždených Židov v masakri z 29. marca, ale všetky obete tábora Engerau," stojí v pozvánke Claudie Kuretsidis-Haider na 17. spomienkovú cestu do Engerau 29.3.2017. Je to práve ona, kto sa už oveľa viac ako 17 rokov zaoberá myšlienkou spravodlivosti.

Wolfgang Brandstetter, minister spravodlivosti Rakúska, maďarský minister spravodlivosti László Trócsányi a Lucia Žitňanská, ich slovenská kolegyňa, podporili svorným vystúpením myšlienku spoločnej účasti na hrôzach z minulosti.

Nová výstava v Židovskom komunitnom múzeu Bratislava

Volanie po spravodlivosti sprevádza riaditeľa Židovského komunitného múzea v Bratislave Maroša Borského pri jeho práci neustále. Claudia Kuretsidis-Haider a pán Borský sprevádzali spomínajúcich hostí s ich bohatými znalosťami histórie po miestach v Petržalke, kde kedysi tábor stál.

Borský prezrádza v tento významný deň aj detaily o jeho ďalšom napínavom projekte v Židovskom komunitnom múzeu: „Pripravujeme výstavu pod názvom ‚Každá rodina má svoj príbeh‘, ktorej témou bude výskum spomienok v Bratislave. Súčasťou výstavy je aj obraz od Thomasa Frankla, ktorý namaľoval svojho otca Adolfa Frankla. Bol z Bratislavy, prežil Osvienčim, presťahoval sa do Viedne a prostredníctvom umenia vyrozprával prežité udalosti.“

Osudy popri Dunaji

Peter Werner, Vojtech Schrage a Jaroslav Vranek sa zúčastnili slávnostného odhalenia pamätnej tabule na brehu Dunaja pri bývalom tábore Engerau. Pod vŕbami parku oproti sa rozprávajú o svojich rodinách, spomínajú si na bolesť, stratu a ideológie.

Židovskú kultúru môžu títo traja priatelia aj napriek tomu čo sa všetko udialo v Bratislave spoločne žiť.

Jack Martin Händler | „Viac ako nádej a uspokojenie“

Jack Martin Händler sprevádzal odhalenie pamätnej tabule hudobne. S každým ťahom sláčika po strunách jeho huslí dúfa v utuženie a váženie si spoločného mieru:

„Ako malý chlapec som sa tu s mojím otcom prechádzal. Otec prežil Sachsenhausen, moja mama Osvienčim, som dieťaťom preživších. Dnes sa tu na brehu Dunaja stretli traja ministri a povedali: ‚Nikdy viac‘. To je viac ako nádej a uspokojenie, to je vďaka.“

Doteraz som si myslel, že trvá pridlho, kým sa obete spravodlivosti dočkajú, ak sa jej vôbec dočkajú. Jack Händler, dieťa preživších koncentračných táborov, si myslí, že spravodlivosť sú fakty, skutočnosť, bezčasová a všadeprítomná. Samozrejme, že je to veľká úľava, keď sa aj ukáže.

Aj Wolfsthal spomína

Gerhard Schödinger, starosta obce Wolfthal. Toto meno sa spája najneskôr od jeho vyznamenania cenou Centrope so spoluprácou spájajúcou národnosti v strednej Európe, s otvorenosťou a nadšením pre produktívne spolunažívanie jazykových skupín. Sám sa učil slovenčinu a je pyšný na svoju neustále kultúrne aj spoločensky rozrastajúcu sa, dnes už možno povedať dvojjazyčnú, komunitu v obci. V obci Wolfsthal sa dnes nachádza aj tabuľa pripomínajúca kruté udalosti, pri ktorej strávili účastníci spomienkovej cesty ich poslednú zastávku.

„Erinnere dich, Pamätaj, Emlékezz“ vyryté do čierneho mramoru visí nad skupinou spomínajúcich. Za nimi sa v diaľke chrániac dvíhajú bratislavské mestské symboly. Nový most s UFO, hrad a korunovačná kaplnka splývajú so želaním po večnom mieri.

Yvonne Strujic | ORF Volksgruppenredaktion