Poézia ako archivácia myšlienok

Minulý týždeň, 21. marca, k nám zavítala radostne nielen jar, ale aj táto významná autorka a známa dáma slovenskej poézie. Mila Haugová, často nazývaná aj „grande dame lyriky“, čítala z jej aj v nemčine vydaných diel „Schlaflied wilder Tiere“ a „Sandatlas“ v priestoroch Slovenského inštitútu vo Viedni.

On demand | Rádio Dia:tón | 27.3.2017

Všetko prišlo u nej tak trochu neskoršie, ako sama hovorí. Neskoro dospela, neskoro sa vydala, neskoro mala dieťa. Písanie a poézia ale driemali v duši autorky Mily Haugovej zrejme už vždy.

Narodená v roku 1942 v Maďarsku, žije dnes poetka Haugová, keď práve nie je na pracovnom pobyte niekde v Európe, v Bratislave. Trávi čas s vnúčatkami, v zeleni jej záhradky a so stále nedočkavými slovami v prstoch. Tematika ženy v jej intímnom živote hrá u autorky vždy podstatnú úlohu.

„Korrespondenzen“ je rakúske vydavateľstvo, ktoré vydalo básne Mily Haugovej po jej poslednom štipendijnom pobyte v Rakúsku do zväzku diel „Schlaflied wilder Tiere“ a „Sandatlas“. Po skončení marcového písacieho pobytu Mili Haugovej v Kremse, sa čitatelia môžu tešiť na ďalšiu prácu ich autorky v slovenčine, knihu „Archívy priestorov“.

Spolu so Sylviou Treudl z Literaturhaus Niederösterreich si publikum v Slovenskom inštitúte užilo literárny večer, ktorý poukázal na význam krehkého myslenia človeka a jeho citového života.

Poézia slúži ako archivácia myšlienok autorky, ktorej publikácie vyšli už v rôznych jazykoch. Meno Mila Haugová taktiež stojí za mnohými prekladmi poézie ako napríklad aj od rakúskej dámy lyriky, Friederike Mayröcker.

„Je to tá neustála zvedavosť k životu a jeho neustále vnímanie. Vnímam to ako spôsob života. Veľmi ďakujem Bohu alebo osudu za to, že ešte môžem písať,“ uzatvára pani Haugová rozhovor, ktorého myšlienky a slová sú dávno pevne zrastené s osudom tejto osobnosti.